Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, tam ho ukrižovali, a s ním aj zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom si rozdelili jeho šaty a losovali o ne.

Lukáš 23,33.34

Sme stále rovnakí. Fascinujú nás senzácie. V honbe za nimi sa ľahko stávame sfanatizovaným davom a nástrojom zla. Podobne ako drvivá väčšina tých, ktorí sledovali, ako pribíjajú Ježiša na kríž.

Väčšina z týchto ľudí možno ani nevedela, čo sa deje. Videli kopu ľudí, zacítili senzáciu, a tak sa pridali. Ostatní niečo kričali, a tak kričali s nimi. Len veľkňazi a starší, ktorí stáli pod krížom a posmievali sa ukrižovanému Mesiášovi, presne vedeli, čo robia. Konečne dosiahli svoje. Ježiš, ktorý ich ohrozoval svojou popularitou a mocou, konečne zomiera.

Z kríža zrazu počuť slová, ktoré všetkých šokovali. Boží Syn prosí svojho nebeského Otca, aby odpustil všetkým, ktorí sa stali obeťami davovej psychózy.

Ježiš prejavuje lásku aj na kríži. Myslí na tých, ktorí sa mu síce vysmievajú, ale robia to preto, že ich k tomu zviedli kňazi. Tí sa tvária, že je možné slúžiť Bohu a vysmievať sa Ježišovi.

Kedysi dávno, ešte v raji, satan vyhlásil, že Boh je zlý. Prví ľudia mu uverili. Stvoriteľ sa rozhodol usvedčiť ho z jeho lží a tým, ktorí úprimne hľadajú pravdu o Bohu, poskytnúť presvedčivý dôkaz o svojej láske. Ak chcem vedieť, aká veľká je Božia láska, stačí, keď sa postavím pod kríž a budem sa dívať na Ježiša.