Beda vám, zákonníci, pretože ste prevzali kľúč poznania; sami ste nevošli a tým, čo chceli vojsť, ste v tom zabránili … Keď odtiaľ odchádzal, zákonníci a farizeji začali naňho prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovať. Strojili mu úklady, aby ho chytili za slovo. Lukáš 11,52–54

Dnes Ježiš znova hovorí farizejom nepríjemné slová a nezastavili ho ani úklady, ktoré mu vo svojich srdciach strojili. Ježišovi išlo o to, aby pochopili, že za svoje správanie a činy, ktoré spáchali, musia niesť zodpovednosť. Zákonníci a farizeji sa ho síce vypytovali na mnohé veci, ale pravdu nechceli počuť. Iba ak tú svoju. Riešenie mali. Hľadali spôsob, ako by sa dalo Ježiša zbaviť. (Aká podobnosť s dnešnou dobou!)
Ježišov pohľad v tomto momente však spočíva aj na mne. Čo nachádza Ježiš v mojom vnútri? Čo by mi povedal pozerajúc sa na môj život, moje konanie, myšlienky a slová? Túžim po slobodných rozhodnutiach, po živote, ktorý mi vyhovuje, ale bez akejkoľvek zodpovednosti za svoje činy? Žijem pravdivý život bez zbytočných masiek byť dobrým len v očiach ľudí? Koľkých som už „prepichol“ zlostným pohľadom, koľkých som doslova „zabil“ neláskavým slovom, postojom, obchádzaním a nevšímavosťou? Stalo sa mi, že som niekoho vylúčil zo svojej lásky iba preto, že nespĺňal moje predstavy o tom, ako by mal človek vyzerať a reagovať?
Aby mi Ježiš neadresoval nepríjemné slová, už dnes sa začnem učiť láske ku všetkým ľuďom bez rozdielu…mať k nim súcit, modliť sa za nich a ak viem a môžem, aj prakticky im pomôcť.
„Po tom poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13,35)