Veď im je zjavné, čo možno poznať o Bohu; Boh im to totiž zjavil. Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí. A tak nemajú ospravedlnenie… (Rim 1,19.20)

Vyrastal som ešte v minulom storočí – dokonca v minulom tisícročí, keď sa deťom v škole od malička vštepovala vedecká „pravda“: „Boh nie je. Veda to dokázala.“ Ako mladí ľudia sme boli konfrontovaní s tým, aká všemohúca je naša socialistická veda, ktorá dokáže aj to, čo neexistuje.
Dnes je situácia iná. Alebo? Všemohúceho Stvoriteľa úspešne nahradzuje všemohúca náhoda alebo zázračná matka príroda. Obdobie, keď sme tvrdili, že je len otázkou času, keď veda všetko vysvetlí, máme, našťastie, úspešne za sebou. Čím viac prenikáme do bunky a atómu, tým viac žasneme nad nepredstaviteľnou krásou, zložitosťou a harmóniou života. Stále viac vedcov priznáva, že v pozadí všetkých zložitých procesov je nutné aspoň tušiť rukopis dizajnéra, vyššiu inteligenciu alebo inú – pre nás nepochopiteľnú – formu bytia. Práve o tom hovoril apoštol Pavol už v prvom storočí – večnú moc Stvoriteľa a Jeho božstva je možno identifikovať rozumom na základe stvorených vecí.
O zázrakoch prírody bolo natočených veľa nádherných dokumentov. Vieme viac než naši otcovia, a preto sa na nás ešte viac vzťahuje Pavlov výrok, že ak máme zdravý rozum, sme bez výhovorky.
Naučme sa chodiť do prírody s otvorenými očami a spoznávať dielo mocného Stvoriteľa. Táto skúsenosť veľmi obohatí hlavne naše deti, ktoré sú v škole denne bombardované teóriami spochybňujúcimi stvorenie a Stvoriteľa. Spoločné chvíle v prírode naozaj stoja za to.
Obľúbite si ich a naučíte sa v pozadí každej malej aj veľkej veci vidieť Tvorcu, ktorý si zaslúži náš obdiv a úctu.

Bože, žasnem nad nepredstaviteľnou krásou, ktorú si stvoril. Si úžasný Boh, ktorý miluje nielen krásu, ale aj mňa – aj keď som často neposlušný syn a vôbec si Tvoj záujem nezaslúžim. Obdivujem Ťa. Chcel by som byť ako Ty – milujúci a láskavý.

Stanislav Bielik