Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, ktorý ku mne hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov akoby Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. Zjavenie 1,12.13

Raz za čas sa dostanem do situácie, že mám splniť určitý „príkaz“. V takej chvíli ma zaujíma, kto je ten, čo má právo rozkazovať mi.
Aj Ján dostal príkaz. Počul mohutný hlas, ktorý mu prikázal, aby zaznamenal všetko, čo uvidí. Ján chce vedieť, kto mu dáva tento príkaz, a preto sa otočí smerom, odkiaľ hlas prichádza.
To, čo uvidel, ho tak zaskočilo, že sa mu takmer zastavilo srdce. Uvidel svojho priateľa – Ježiša. Spoznal ho. Pritom si uvedomil, ako veľmi sa jeho Majster zmenil. Má na sebe rúcho veľkňaza a z jeho tváre vyžaruje ohromná energia a moc.
Nie je jedno, koho počúvam a poslúcham. Keď sa ohliadnem späť, vybavujú sa mi situácie, keď som si spôsobil zbytočné problémy len preto, že som poslúchol radu ľudí, ktorí tomu, čo hovorili, vôbec nerozumeli alebo mi zámerne poradili zle. Buď z dôvodu vlastného prospechu, alebo len preto, že mali radosť z toho, že mohli niekomu ublížiť.
„Ktože sa mi to prihovára?“ Jednoduchá otázka. Ak si ju občas položím, môže ma ochrániť pred množstvom zbytočných problémov.

Pane Ježišu, nie je jedno, koho počúvam. Keď sa mi prihováraš Ty, chcem byť rovnako pozorný a poslušný ako Ján.