Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli. Jeden bude vzatý a druhý ostane. Dve budú spolu mlieť. Jedna bude vzatá, druhá ostane.

Lukáš 17,34.35

Ježišovi učeníci považovali farizejov a zákonníkov za svoj vzor. Od detstva počúvali, že si z nich majú brať príklad. Teraz na nich počuli ostrú kritiku. Zrazu sa stali odstrašujúcim príkladom.

Jedným ich problémom bolo posudzovanie iných a porovnávanie sa s nimi. Keď našli niekoho, kto sa im zdal hriešnejší, urobilo im to dobre. Nad týmto človekom vyniesli rozsudok o jeho spasení. V skutočnosti to nebol rozsudok, ale odsúdenie.

Podobné tendencie mali aj učeníci. Chceli rozhodovať o tom, kto bude v nebi a kto nie. Ježiš im odhaľuje tajomstvo Božieho súdu. Ak chceme vedieť, ako to bude s našimi blížnymi, musíme počkať. Ani dvaja ľudia, ktorí spolu spia v jednej posteli, do poslednej chvíle nevedia, ako ktorý skončí.

Ježiš mi hovorí, že to, kto bude spasený a kto nie, sa dozviem, až keď sa vráti na našu zem. Až potom budem s istotou vedieť, kto vstúpi do nebeského kráľovstva. Dnes môžem vedieť, ako som na tom ja. Ak som prijal Ježiša a odovzdal mu svoju „večnosť“, môžem sa z nej radovať už teraz.

Boh ponúka nebeské kráľovstvo každému človeku. Ježiš hovorí: „Jeden bude vzatý, druhý ostane.“ Ja si kladiem otázku: „Ktorý z tých dvoch som ja?“ Boh ma pozýva, ale voľba je na mne.