Amen, hovorím vám, že niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve. Mat 16,28
Dnešný text z Matúšovho evanjelia má niekoľko rôznych výkladov. Niektorí ľudia sa týmto textom snažia dokázať, že prevteľovanie bolo súčasťou pôvodnej kresťanskej vierouky. Vraj len tak je možné bez problémov vysvetliť, o čom tu Ježiš hovorí.
„Amen, hovorím vám, že niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve.“ (Mat 16,28) Na prvý pohľad veľký problém. Učeníci sú mŕtvi a Ježiš tu zatiaľ nie je. Čo s tým? Naozaj myslel Ježiš pri týchto slovách na reinkarnáciu? Je to dôkaz toho, že tomu tak verili aj prví učeníci a že všemocná cirkev tento bod vierouky zakázala až neskôr? Okrem toho, že chýba nejaký zmysluplný motív tohto zákazu, môžeme sa na celú vec pozerať aj z trochu iného uhla. Apoštol Ján bol pre svoju vieru v Ježiša poslaný do vyhnanstva na ostrov Patmos. Prežil tam zvláštne obdobie. Boh mu vo videniach ukázal dejiny sveta až po slávny návrat Ježiša Krista na našu zem.
Na priamy Ježišov príkaz Ján všetky tieto videnia zapísal a poslal ich kresťanom, ktorí žili v okolitých zboroch. Prečítajme si aspoň krátky úryvok: „Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, pripravené ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha. Od trónu som počul mohutný hlas: Pozri, Boží stan je s ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo. A ten, čo sedel na tróne, povedal: Hľa, všetko tvorím nové. A dodal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravdivé.“ (Zj 21,1-5) Apoštol Ján videl slávny príchod svojho Majstra a Spasiteľa. A nielen to. Videl tiež mnoho ďalších obrazov, ktoré opisovali dejiny sveta od Jánovej doby až po dnešné dni. Posledné obrazy sa končia zničením diabla a nastolením Božieho kráľovstva na našej zemi.
V závere svojej knihy Ján opäť zdôrazňuje istotu Ježišovho návratu: „Zmeral aj hradby a merali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej miery, ktorú anjel použil. Jeho hradby boli postavené z jaspisu a mesto z rýdzeho zlata podobného čistému sklu. Základy mestských hradieb boli ozdobené drahokamami všetkých druhov: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, piaty sardonyx, šiesty karneol, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst.“ (Zj 21,17-20) Ján videl nielen návrat Ježiša Krista, ale aj ďalšie podrobnosti, ktoré nám pomáhajú vierou vidieť to, čo sa ešte len má stať. Už dnes sa na to môžeme tešiť. Ježiš skutočne príde. Boh bude bývať medzi nami, aby mohol zotrieť naše slzy a nastoliť kráľovstvo, v ktorom bude vládnuť spravodlivosť a láska. Bude v ňom každý, kto sa počas svojho života snažil presadzovať tieto hodnoty.
Pane, ďakujem za Jánovo svedectvo. Aj keď všetkému nerozumiem, pomáha mojej viere už teraz vidieť, aké to bude, keď skutočne prídeš.
