Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Či vari povie výtvor tvorcovi: Prečo si ma takto urobil? Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na podradný? (Rim 9,20.21)

Ako sa cítite, keď sa ráno prvýkrát pozriete do zrkadla? Najprv si pretriete oči. Poviete si: „To som naozaj ja? Tak s tým musím rýchlo niečo urobiť!“ Potom nasleduje úprava zovňajšku. Niekto to zvládne rýchlo, iný k tejto činnosti pristupuje dôsledne a dbá na každý detail. Myslím, že je dobre, keď chceme medzi ľudí vyjsť učesaní a upravení. Iný problém nastane, keď sa začneme porovnávať s inými. Zisťujeme, že naša postava nemá správne proporcie a miery; nevyzeráme ako modelka alebo ako nejaký herec či športovec… Kde sa nabrali tie „ normy“, podľa ktorých posudzujeme, ako má vyzerať ideálna postava?
Módne trendy sa nám snažia vnútiť predstavu „správnych proporcií“. Mnohí na to naletia a v snahe dosiahnuť ideál z reklamy si úplne zničia život drastickými diétami alebo nekonečnými hodinami v posilňovni. V prípade, že ani to nepomôže, siahnu po „chémii“ alebo zaplatia plastickému chirurgovi. Ak sa aj dostaví spokojnosť, zrejme len na chvíľu, pretože ju čoskoro vystrieda frustrácia.
Prečo sa tak bránime prijať sami seba takých, akí sme? Ako je možné, že neustále odvrávame Bohu a vyčítame mu: „Prečo si ma stvoril práve takého?“ Na rozdiel od pásovej výroby v čínskej továrni, ktorá chrlí státisíce rovnakých výrobkov jedného modelu, Boh nás tvorí tak, že každý z nás je jedinečný a neopakovateľný originál. Prečo máme stále tendenciu kopírovať nejaké ľudské modly? Nebolo by prirodzenejšie, keby sme jednoducho prijali to, ako nás Pán Boh stvoril? Nie je lepšie starať sa radšej o svoje zdravie a radovať sa zo života?
Najúžasnejšie však je, že každý z nás vyšiel z rúk Tvorcu svojím spôsobom krásny. Vždy existuje niekto, pre koho sme vzácni a krásni a kto si nás váži práve takých, akí sme. Dokonca aj s vráskami, so začínajúcimi šedinami alebo znamienkom na nose…

Bože, často by som si prial byť niekým iným. Chcel by som vyzerať inak, viesť iný život. Vyznávam, že nie vždy dokážem oceniť Tvoj zámer so mnou. Chcem sa odovzdať do Tvojich milujúcich rúk. Ty vieš najlepšie, aká nádoba zo mňa má byť, aby som bol užitočný.

Stanislav Bielik