„Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na čestné miesto, aby medzi pozvanými nebol niekto vzácnejší, ako si ty, a príde ten, čo pozval teba i jeho, a povie ti: ‚Uvoľni mu miesto!‘ Vtedy by si musel s hanbou zasadnúť na posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď a sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy ti prejaví poctu pred všetkými spolustolovníkmi. Veď každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

Lukáš 14,8–11

Nikto z nás zrejme nechce byť bielou vranou alebo čiernou ovcou. Preto by sme si mali dávať pozor, kde sa nachádzame a kam vstupujeme. Sú miesta, kde nemusíme byť vítaní.

Ježiš sa vo svojich kázaniach nezaoberá len teológiou nebeského kráľovstva. Okrem duchovných princípov a zásad si všíma aj to, s čím sa stretávame v každodennom živote.

Raz som omylom nastúpil do nesprávneho vlaku. Mal som miestenku, preto som si sadol na miesto, o ktorom som si myslel, že mi patrí. Po chvíli vstúpil do kupé ďalší cestujúci a požiadal ma, aby som mu uvoľnil miesto. Ukázal som mu svoju miestenku. Začal sa smiať a potom povedal: „Pane, máte miestenku na vlak do Prahy, ale tento ide do Košíc.“ Bol to poriadny trapas. Všetci spolucestujúci sa bavili na môj účet.

Ľudová múdrosť hovorí: „Kto sa povyšuje, bude ponížený.“ Ježiš mi radí, aby som sa v spoločnosti príliš nepresadzoval. Myslím, že je to dobrá a veľmi praktická rada. Tí, ktorí chcú hrať vždy prvé husle, často zažijú sklamanie, pretože najlepší môže byť len jeden. Oveľa spokojnejší je ten, kto nemusí byť vždy prvý.