Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom so slovami: „Je v sobotu dovolené uzdravovať, či nie?“ Oni však mlčali. Vzal chorého, uzdravil ho a prepustil. I povedal im: „Ak niekomu z vás spadne do studne syn alebo vôl, vari ho nevytiahne hneď v sobotný deň?“

Lukáš 14,3–5

Vo svojich sporoch pre sobotu Ježiš odhaľuje aj ďalšie dôležité princípy pre život. Farizeji a zákonníci tvrdohlavo trvali na tom, že akákoľvek práca v sobotu je hriech a zaslúži si trest. Chorí predsa môžu počkať, kým zapadne slnko a deň odpočinku sa skončí.

Sú však situácie, keď čakať nemôžete. Ak moje dieťa spadne do bazéna s vodou, určite nepoviem, že ho zachránim, keď sa skončí moja obľúbená telenovela alebo futbalový zápas. Ak som normálny, okamžite skočím do vody a zachránim ho.

Otázkou je, či zákonníkov a farizejov môžeme považovať za normálnych. Boli presvedčení, že sú elita a majú právo rozhodovať o spasení tých, ktorí im nesiahajú ani po členky. Preto nenávideli Ježiša, ktorý búral túto ich zdeformovanú predstavu a ignoroval ich privilegované postavenie.

Z textu je zrejmé, že im došli argumenty. Nedokázali reagovať na to, čo im Ježiš povedal. Stíchli. Namiesto toho, aby uznali svoj omyl, ďalej trvali na svojom. V ich prípade platí ľudová múdrosť: „Ak nechceš, je to horšie, ako keď nemôžeš.“

Stvoriteľ nám ponúka nielen dar spásy, ale dáva nám aj rady, ktoré skvalitnia náš život a prinesú nám radosť a šťastie. Farizeji a zákonníci ich odmietli. Nechceli uznať svoj omyl. Chcete urobiť rovnakú chybu? Ja nie!