Celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi a začali ho obžalúvať: „Tohto sme pristihli, ako rozvracal náš národ, zakazoval dávať dane cisárovi a hovoril o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“

Lukáš 23,1.2

Veľkňazi a starší sú presvedčení, že Ježiš si zaslúži smrť. Netreba hľadať ďalšie dôkazy ani svedkov. Vždy sa predsa nájde niekto, kto upraví pravdu podľa potreby.

Ježiša predviedli pred Pontského Piláta, rímskeho prefekta, ktorý v tom čase vládol v judskej provincii. Tento rímsky úradník mal právomoc vyniesť rozsudok smrti. A práve o to Židom ide – aby Pilát vyniesol nad Ježišom ortieľ smrti.

Už ani nepredstierajú, že im ide o pravdu. Otvorene klamú. Vo svojej nenávisti si nahovárajú, že účel svätí prostriedky. Tvrdia, že Ježiš bránil ľuďom platiť dane cisárovi. Pritom všetci počuli, keď povedal: „Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!“ (Lk 20,25)

Rovnako aj tvrdenie, že sa vyhlasoval za Mesiáša a kráľa, bola lož. Ježiš zavrhol všetky pokusy dosadiť ho na Dávidov pozemský trón. Keď sa ho Pilát spýtal, ako to teda je s tým kráľovstvom, odpovedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je odtiaľto.“ (Jn 18,36)

Pretože Židia odmietli pravdu, stali sa zajatcami lži. Splnilo sa, čo povedal Ježiš: „Vaším otcom je diabol… Keď hovorí lož, hovorí z toho, čo mu je vlastné, pretože je klamár a otec lži.“ (Jn 8,44) Aj my by sme si mali niekedy položiť otázku: „Kto je mojím otcom? Je to Boh?“