Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: Ján vstal z mŕtvych, iní: Zjavil sa Eliáš, zasa iní: Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov. A Herodes vravel: Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci? A chcel ho vidieť. Lukáš 9, 7–9

Evanjelista Lukáš opisuje kráľa Herodesa, keď uvažuje nad správami, ktoré sa k nemu zovšadiaľ dostali a prebudili v ňom zvedavosť. Začal sa zaujímať o Ježiša. Zatúžil ho vidieť, zažiť niečo mimoriadne v jeho blízkosti. Čakal, že Ježiš pred ním „predvedie“ niečo výnimočné. Uvidí nejaký zázrak a pochopí, kto Ježiš je. Ježiš však nie je kúzelník. Je Boh!
Dnes mám jedinečnú príležitosť uvažovať nad tým, kto je Ježiš, ako ho ja vnímam. Kto je Ježiš pre mňa. Či nosím v sebe úprimnú túžbu stretnúť sa s ním. Lebo len úprimná túžba stretnúť sa s Ježišom ako s Bohom, je tou správnou pohnútkou.
Svoju úvahu môžem nasmerovať nato, či je mojou veľkou túžbou vidieť Ježiša, osobne sa s ním stretnúť v modlitbe, pri uvažovaní nad Božím slovom, počas služby druhým ľuďom… Alebo vo mne častejšie zvíťazí splnenie si náboženskej „povinnosti“ modliť sa, ísť na pobožnosť, do kostola a dosť.
Ježiša najistejšie poznám kráčajúc každodennou všednosťou života v situáciách, ktoré prežívam, v ľuďoch, ktorých stretávam. Ježiša nemožno poznávať v pohodlí, nemožno ho stretnúť iba v knihách, ale v obyčajnom, reálnom živote. Dá sa mi poznať, ak po ňom v úprimnosti svojho srdca túžim.
„Potom kráľ povie tým po pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.“ (Matúš 25,34.35)