Ešte všelijako ináč povzbudzoval ľud a hlásal mu evanjelium. Keď však pokarhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlo, čo popáchal, Herodes dovŕšil všetko tým, že uvrhol Jána do väzenia. Lukáš 3,18-20

V každom historickom období platilo, že „ryba smrdí od hlavy“. Rovnako platí, že ten, kto na to upozorní, nemusí dobre skončiť. Kritizovať tých, čo sú „navrchu“, sa nie vždy vypláca.
Ján Krstiteľ vzal svoju úlohu vážne. Kázal o pokání, teda o tom, že treba urobiť zmenu myslenia a konania. Kritizoval hriechy a bolo mu jedno, či hovorí k jednoduchému človeku, alebo mužovi, ktorý mal najväčšiu moc. Vedel, že sa to Herodesovi nepáči, no napariek tomu neuhol a panovníkovi povedal to, čo potreboval počuť.
V živote som neraz musel predniesť kritické slová na adresu tých, čo boli „vyššie“. Niektorí kritiku prijali a ešte mi poďakovali. Iní zo mňa urobili svojho nepriateľa. Nie vždy bola vina iba na druhej strane. Niekedy som spätne musel priznať, že keby som zvolil vhodnejší čas a vhodnejšie slová, mohlo sa to skončiť inak.
Občas si kladiem otázku: „Stojí za to tá kritika, pri ktorej riskujem nepochopenie?“ Myslím, že áno. Napriek tomu, že vždy nesplní svoj účel a nevedie k zmene alebo náprave.

Bože, daj mi odvahu, keď budem musieť „kritizovať nadriadených“. Daj mi aj vhodné slová, aby pochopili, že im nechcem ublížiť, ale ide mi iba o nápravu. Ak však narazím na odpor, pomôž mi to zvládnuť.