Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône! Efezanom 5,1.2

Vo chvíli, keď odovzdáte Kristovi svoje srdce, ocitnete sa pod tlakom akéhosi nevysloveného „štandardu dokonalosti“, ktorý začne od vás očakávať vaše okolie. Zrazu by ste mali byť bezchybní a ak spadnete pod očakávanú úroveň dokonalosti, potom zrazu v očiach druhých – kresťanov aj neveriacich – už ani nie ste „kresťan“. Dokonca ešte aj ateisti vedia, že kresťan má „nastaviť tvár“, udržiavať svoju náladu pod kontrolou a vždy konať „zbožne“, a ak to nesplníte a konáte inak, potom ste odsúdení. Zdá sa však, že svet zabudol, že neexistuje nič také, ako kniha typu „kresťanská kuchárka“. Boh stvoril svoje deti ako originály, aby boli iné – každé s jedinečným súborom talentov, darov a schopností. A každý kresťan je osobnosť, ktorá reaguje odlišne na pokušenia tohto sveta, pretože aj miera viery každého je iná, práve tak ako aj úroveň spoliehania sa na Božiu pomoc. Čím viac času trávite s Ježišom, tým viac sa mu stávate podobným. Niektorí začínajúci sú ešte len „kresťanskí dojčenci“, iní „kresťanskí lezúni“ či „kresťanskí škôlkari“, na rozdiel od tých, ktorí majú s Ježišom už roky blízky vzťah a každý deň trávia čas pri štúdiu Jeho Slova a modlitbách. Je len prirodzené, že „detskí kresťania“ nebudú reagovať tak, ako niekto, kto sa naučil „vždy“ sa držať Božej ruky. Buďme voči sebe trpezliví a láskaví, veď aj Kristus povedal: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ (Ján 8,7) Namiesto toho, aby ste druhých odsudzovali a kritizovali, podajte radšej pomocnú ruku, zodvihnite slabých a požiadajte Boha, aby vás použil ako svojich spolupracovníkov pri pomoci iným na ich životnej ceste.
„Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ (Matúš 7,1.2)