Od 1. storočia nášho letopočtu sa za kresťanov označujú milióny ľudí.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Skutky 11,26

Slovo „kresťan“ nie je vlastné meno. Napriek tomu je to pomenovanie, ktoré nesmieme vynechať. Približne tri miliardy ľudí sa v súčasnosti označujú za kresťanov. Pre mnohých to však znamená len veľmi málo. Chcú tým povedať akurát to, že nie sú moslimovia, budhisti ani hinduisti, a veria, že „niečo“ existuje. Ich rodičia a starí rodičia boli kresťania, a tak sa za kresťanov považujú aj oni. To však neznamená, že uvažovali o tom, čo toto slovo skutočne znamená.

Pred takmer dvetisíc rokmi malé skupinky ľudí dospeli k presvedčeniu, že Ježiš nie je obyčajný človek. Verili, že po smrti na kríži po troch dňoch vstal z mŕtvych. Títo ľudia nemali žiadne konkrétne pomenovanie. Preto sa v meste Antiochia (v dnešnej Sýrii) dohodli na tom, že sa budú volať „kresťania“. Ľudia videli rozdiel medzi Kristovými nasledovníkmi a ostatnými obyvateľmi. To, že nasledovali Ježiša Krista, z nich urobilo zvláštnu skupinu.

V apoštolskej dobe malo pomenovanie „kresťania“ hlboký význam. Šlo o viac než len označenie. Bolo to vyznanie viery: Môj život je spojený s Kristom. Uznávam ho za Pána svojho života. Slovo „kresťan“ dnes takmer stratilo svoj pôvodný význam. Malo by nás to viesť k tomu, aby sme sa zamysleli nad vlastnou kresťanskou identitou. Sme kresťanmi len podľa mena? Je naša kresťanská identita prevažne vecou tradície a kultúry? Alebo sme ozajstní nasledovníci Ježiša Krista ako veriaci v Antiochii?

Pane, pomôž mi byť Tvojím skutočným nasledovníkom – nielen podľa mena, ale vo všetkom, čo robím.