Tí muži urobili tak: vzali dve otelené kravy, zapriahli ich do voza a ich teľce zavreli do stajne. Na voz položili Hospodinovu archu i skrinku so zlatými myšami a napodobeninami svojich vyrážok. Kravy zamierili priamo k Bét-Šemešu, šli rovno, neustále ručali, neodchýlili sa napravo ani naľavo. Prvá Samuelova kniha 6,10-12

Vždy som obdivoval poštové holuby a ich schopnosť nájsť cestu domov. Možno aj preto ma zaujal príbeh o kravskom záprahu, ktorý mal asi zabudované dobové „GPS“.
Filištínci sa už netešia, že Izraelitom ukoristili Hospodinovu archu. Naopak, snažia sa jej nejakým spôsobom zbaviť. Čoskoro zistili, že kdekoľvek sa tento predmet v ich krajine objavil, spôsoboval samé pohromy.
Ich veštci radia, aby vyrobili nový voz, zapriahli doň kravy po otelení a nechali ich odísť. Ak zamieria na izraelské územie, príčinou všetkých ich problémov je Hospodin. Ak sa vrátia k svojim teľatám, všetko je iba náhoda.
Filištínci sa teda zariadili podľa tejto rady. Ako všetci tušili, kravy odviezli Hospodinovu archu na izraelské územie, ako keby mali niekde v hlave naprogramovanú navigáciu.
V živote som sa neraz ocitol v situácii, keď som nemal istotu, či niečomu, čo sa týkalo „nadprirodzena“, rozumiem správne. Aj na základe tohto príbehu som v takýchto prípadoch dal Bohu šancu, aby mi ukázal, ako to je. Keďže som to myslel úprimne, odpovedal mi podobne ako Filištíncom. Túto možnosť Stvoriteľ poskytuje každému človeku.

Bože, chcem počúvať, čo mi hovoríš. Je na Tebe, či to urobíš nejakým zázračným spôsobom, alebo celkom „nenápadne“. Dúfam, že Ťa neprepočujem.