Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: „Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať. Ani nepovedia: ‚Hľa, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘ Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“

Lukáš 17,20.21

Človek hľadí do budúcnosti s nádejou, že jedného dňa bude konečne šťastný. Takýto postoj je nám vlastný. Namiesto toho, aby sme sa tešili z toho, čo máme teraz, upíname sa na niečo, čo ešte nemáme. Veríme, že keď to budeme mať, konečne nastane chvíľa, že zažijeme skutočné šťastie.

Farizeji sa snažili dodržiavať všetky biblické zákony a všetko, čo k týmto radám pridala v priebehu storočí židovská tradícia. Darilo sa im to s veľkým sebazaprením. Robili to s nádejou, že keď jedného dňa príde Božie kráľovstvo, Boh im to vynahradí.

Zabudli, že Boží zákon nás o šťastie neokráda, ale nám ho prináša. Žalm 119 sa začína krásnym vyznaním: „Blahoslavení, čo žijú bezúhonne a správajú sa podľa Hospodinovho zákona.“ (Ž 119,1)

Kresťan nemusí žiť len v budúcnosti, ako si mnohí myslia. Ten, kto prijíma Ježiša, zažíva už teraz prítomnosť jeho kráľovstva vo svojom každodennom živote. Vníma Božiu lásku a jeho pomoc pri zvládaní a prekonávaní všetkých problémov a prekážok.

Božie kráľovstvo je medzi nami. Problém je v tom, že ho môžem prehliadnuť ako farizeji. Pritom stačí tak málo – dovoliť Ježišovi, aby vstúpil do môjho srdca.

V Ježišovi, v jeho milosti a láske, je Božie kráľovstvo prítomné všade tam, kde mu ľudia dovolia naplniť svoje srdcia jeho láskou.