Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. Priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: „Pozhovej mi a všetko ti vrátim.“ Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil.

Mat 18,23–27

Kristus nás učí, že v odpúšťaní nemáme určovať mieru. Odpustenie udelené kráľom znázorňuje Božie odpustenie všetkých hriechov. Súcitný pán, ktorý svojmu sluhovi veľkoryso odpustil dlh, predstavuje Krista.

Čoskoro mal aj sluha príležitosť nasledovať príklad svojho láskavého pána. Jemu kráľ odpustil desaťtisíc talentov, priateľ mu však dlhoval len sto denárov. Kráľ sa k nemu zachoval veľkoryso, ale on voči svojmu spolusluhovi neprejavil súcit. Nad spolusluhom vyniesol rozsudok, akého bol sám tak milostivo ušetrený.

Kto odmieta odpúšťať, pripravuje sa o nádej, že dosiahne odpustenie. Kto nie je milosrdný k iným, dáva najavo, že neprijal Božiu odpúšťajúcu milosť. Súcit a milosrdenstvo, ktoré prejavil Kristus vo svojom živote, budú zjavné aj v živote tých, čo prijali jeho milosť. Hlavné poučenie z tohto podobenstva spočíva v protiklade medzi Božím milosrdenstvom a tvrdosťou človeka. Meradlom nášho odpúšťania má byť Božia odpúšťajúca milosť. Zo spôsobu, akým zaobchádzame s inými, je zrejmé, či sme túto lásku prijali. (KP 188–194; COL 243–250)

Láskavý Bože, pomôž nám prijať Tvoju milosť.