Všetky izraelské kmene prišli k Dávidovi do Hebronu a vyhlásili:„Pozri, sme tvoja kosť a tvoje telo. Tebe povedal Hospodin: ‚Ty budeš pásť môj izraelský ľud a staneš sa jeho vládcom.’“ Kráľ Dávid tam s nimi uzavrel zmluvu pred Hospodinom. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom.

2Sam 5,1–3

Po Išbóšetovej smrti poprední muži Izraela jednomyseľne vyslovili prianie, aby sa Dávid stal kráľom všetkých kmeňov.

Božia prozreteľnosť upravila Dávidovi cestu na trón. Na jej začiatku nebola Dávidova osobná ctibažnosť. Nevyhľadával pocty, ktorých sa mu dostalo. Muž, ktorého Saul vyhnal od svojho dvora a ktorý si musel zachraňovať život útekom medzi vrchy a skalné rokliny, čoskoro prijme najvyššiu poctu.

Dávid mal na sebe kráľovské rúcho. Veľkňaz mu posvätným olejom pomazal čelo, lebo Samuelovo pomazanie Dávida bolo len prorockým náznakom toho, čo treba vykonať pri uvedení kráľa do úradu. Nadišla chvíľa a Dávid bol slávnostne vysvätený a uvedený do svojho úradu ako Boží služobník na tróne. Do rúk prijal žezlo, spísala sa zmluva o jeho právoplatnej vláde a ľud zložil prísahu vernosti. Na hlavu dostal diadém a korunovačný obrad sa skončil. Izrael mal teda Bohom ustanoveného kráľa. Ten, ktorý trpezlivo čakal na Hospodina, dočkal sa splnenia Božieho zasľúbenia. A „Dávid sa ustavične vzmáhal a Hospodin, Boh zástupov, bol s ním“. (2Sam 5,10) (PP 532.533; PP 701.702)

Drahý Bože, na niektoré veci musíme v živote dlho čakať. Pomôž nám neunáhliť sa, ale trpezlivo čakať na Teba.