Čo je človek, že naňho pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Urobil si ho len o niečo menším než nebeské bytosti. Korunoval si ho slávou a dôstojnosťou. Ustanovil si ho za vládcu nad dielom svojich rúk, všetko si mu položil pod nohy. Žalmy 8,5-7

Považujete sa za dôstojného človeka? Vážia si vás ostatní ľudia? A ako sa k vám správajú vaši najbližší?
Každý človek túži po tom, aby mal hodnotu a ľudia si ho vážili. Lenže ako na to? Svet, vinou hriechu, nie je v tejto oblasti spravodlivý. Svoje o tom vedel aj pán Werich, ktorý v piesni, ktorú zložil s Jaroslavom Ježkom, spieva:
„Je to pravda odveká, šaty robia človeka.
Kto ich nemá, nech od ľudí pranič nečaká.
Dokiaľ sme nahí od hlavy až po päty,
nikto nevie, kto chudobný je a kto bohatý.
Podľa kabáta sa svet meria, klamárovi vo fraku všetci veria…“
Pieseň je to, žiaľ, pravdivá. Stačí dobre vyzerať a ľudia sa k vám ihneď inak správajú. Skúste prísť do rovnakej reštaurácie raz v montérkach a druhý raz v kvalitnom značkovom obleku – a uvidíte rozdiel.
U Boha je to iné. Náš Stvoriteľ nám ponúka korunu dôstojnosti a k nej chce pridať aj slávu. Nemusíme mať nič z toho, čo dokáže oslniť tento svet. Stačí prikývnuť na Božiu ponuku a stať sa dôstojným členom jeho kráľovstva.

Stvoriteľ, ďakujem Ti za dôstojnosť, ktorou ma odievaš. Ďakujem, že s Tebou si nepotrebujem nič dokazovať.

Vlastimil Fürst st.