On požiadal o tabuľku a napísal: Jeho meno je Ján. Všetci sa tomu čudovali. Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril, a velebil Boha. Lukáš 1,63.64

Zažili ste ako dieťa „domáce väzenie“? Ja áno. Dodnes si pamätám, ako som sa tešil, keď sa konečne skončilo. Zasa si budem môcť zahrať s chlapcami futbal alebo sa túlať po okolí.
Zachariáš sa musel cítiť hrozne, keďže bol nemý. Pripadal si horšie ako v domácom väzení. Po deviatich mesiacoch sa konečne dočkal vyslobodenia a hneď, ako na tabuľku napísal správne meno syna, jazyk začal fungovať ako predtým. Obdobie nemoty sa konečne skončilo.
Život občas prináša situácie, keď sa môžem a niekedy aj musím zastaviť. Stvoriteľ mi dáva priestor ohliadnuť sa za tým, čo je už za mnou. V pokoji môžem hodnotiť, či sa mi darí žiť tak, aby som mal pocit, že tu nie som nadarmo.
Takéto zastavenie je dobré pre pohľad do budúcnosti. Môžem premýšľať o tom, ako využiť to, čo mám ešte pred sebou. Minulosť je už za mnou a netuším, čo ma čaká v budúcnosti. Práve ono mi pomáha naučiť sa viac si vážiť život, ktorý mi ešte zostáva.
To, že nemáme veľa času, si väčšinou uvedomíme až vo chvíli, keď je už neskoro. Preto som rád, že ma Stvoriteľ v mojom živote občas zastaví a nastaví mi zrkadlo. Potom sa ma spýta: „Nechceš niečo zmeniť? Nezabudni, tvoj čas sa kráti!“

Bože, ďakujem, že ma občas zastavíš, aby som mohol zhodnotiť, čo je už za mnou. Daj mi múdrosť, aby som sa z toho, čo bolo, odrazil a lepšie využíval čas, ktorý mám ešte pred sebou.