Čo myslíte? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal: Syn môj, choď dnes pracovať do vinice. Ale ten mu odpovedal: Nechce sa mi. Neskôr to však oľutoval a šiel. Prišiel teda k druhému a povedal to isté. Ten síce odpovedal: Idem, pane, ale nešiel. Kto z tých dvoch splnil otcovu vôľu? Evanjelium podľa Matúša 21,28-31

Nastávajú posledné dni Ježišovho života. Evanjeliá zaznamenávajú, že Ježiš bol v názorovom strete so židovskými vodcami. Najprv triumfálne vstúpil do Jeruzalema, potom očistil chrám, kvôli čomu vznikol spor o jeho moc. Tieto udalosti, ktoré dokazovali Ježišovo mesiášstvo, odhaľujú zväčšujúcu sa priepasť medzi židovskými predstaviteľmi a zástupmi ľudí. Židovskí vodcovia Ježiša odmietajú; naopak, dav je Ježišom nadšený.
Po očistení chrámu Ježiš učí a vedie dialóg na chrámovom nádvorí. Pritom vysloví na adresu židovských predstaviteľov niekoľko konfrontačných podobenstiev.
Prvé podobenstvo je o otcovi (Bohu) a dvoch synoch. Prvý syn (predstavuje výbercov daní, neviestky a ľudí na okraji spoločnosti) odmietne pracovať v otcovej vinici, ale potom si to rozmyslí a pôjde. Druhý syn (predstavuje židovských vodcov) vyjadrí verbálne súhlas, ale slová nepremení na čin.
Ježiš používa vynikajúce vyučovacie metódy a svojich poslucháčov zapojí do hľadania zmyslu podobenstva. Odpoveď je zrejmá. Do Božieho kráľovstva nevojdú tí, ktorí Ježiša oslovujú „Pane, Pane“, ale tí, ktorí ho poslúchajú a činia jeho vôľu. (Mat 7,21)
Podľa Ježiša spravodlivosť nie je pasívny súhlas, ale aktívna poslušnosť. Viera sa prejavuje činmi. Nejde o spasenie zo skutkov, ale o to, že človek, ktorý sa stretol s Ježišom, prirodzene miluje Pána Boha aj ľudí.
Ježiš neobhajuje emocionálne náboženstvo, ktoré namiesto zmeny celého života vystačí s verbálnym súhlasom. Toto podobenstvo odmieta náboženský klam, podľa ktorého k spaseniu stačí prijať súbor vieroučných právd. Súčasne sa zameriava na tých, ktorí majú sklon vnímať spasenie len ako prijatie Ježišovho ospravedlnenia. Ježiš hovorí, že je potrebné nielen prijať jeho spasenie, ale tiež žiť tak, ako žil on.
A to by malo byť pre nás určujúce – nielen dnes, ale aj v nasledujúcich dňoch.