Keď sa farizeji zišli, opýtal sa ich Ježiš: Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je? Dávidov, odpovedali mu. Povedal im: Ako ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom? A nikto mu nevedel odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa ho už nikto viac neodvážil vypytovať. Mat 22,41-46

Ten deň sa u Ježiša striedali ľudia, ktorí mali spoločný cieľ – usvedčiť ho z niečoho, čo by poslúžilo ako zámienka odsúdiť ho na smrť. A to napriek tomu, že vedeli, že je zasľúbený Mesiáš. Oni však nechceli takého záchrancu.
Tento dialóg medzi Ježišom a jeho odporcami sa začal zdanlivo nevinnou otázkou niekoľkých veľkňazov. „Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: Akou mocou toto robíš a kto ti dal túto moc? Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam. Ak mi na to odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím.“ (Mat 21,23.24) Pretože veľkňazi odpovedali, že nevedia, ani oni sa nedočkali odpovede.
Potom sa pokúšali nastražiť Ježišovi pascu saduceji a farizeji. Nakoniec sa okolo neho zhromaždili najlepší znalci zákona a učitelia. Keď vystrieľali všetku svoju muníciu, Ježiš sa vrátil k ich úvodnej otázke. Odpovedal im takým spôsobom, že nemali dôvod obžalovať ho. Odišli naprázdno.
Pozrime sa, ako na to neskôr spomína učeník Matúš: „Keď sa farizeji zišli, opýtal sa ich Ježiš: Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je? Dávidov, odpovedali mu. Povedal im: Ako ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom? A nikto mu nevedel odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa ho už nikto viac neodvážil vypytovať.“ (Mat 22,41-46) Prečo Ježišovi nikto neodpovedal? Naozaj to nevedeli? Nikodém, ktorý bol ešte nedávno jedným z nich, v rozhovore s Ježišom priznáva: „Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš ty, ak nie je s ním Boh.“ (Ján 3,2) Ján napísal, že Nikodém prišiel za Ježišom v noci. Bál sa, aby ho niekto nevidel. Stretnúť sa s Ježišom v súkromí nebolo vtedy práve „in“. Duchovní vodcovia radšej mlčali. Nechceli verejne priznať, že Ježiš je zasľúbený Mesiáš. Radšej obetovali Ježiša a možnosť raz s ním žiť v jeho kráľovstve, než by sa mali zrieknuť svojho postavenia. Nekonečne dlhá diskusia sa konečne skončila. Ježiš má opäť pokoj a svojim poslucháčom môže odovzdať posledné dôležité naučenia, ktoré budú potrebovať vo chvíli, keď bude visieť na kríži, a po jeho vzkriesení. Jeho rady ocenia až po tom, čo ich opustí a vráti sa domov do nebeského kráľovstva.
Premýšľal som o tom, na čo je dobré, že vieme o všetkých týchto útokoch na nášho Pána. Boh nám pripomína, v akom prostredí žijeme. Duchovní vodcovia boli nástrojmi satana, ktorý chcel Ježiša zničiť. Keď zistil, že prehral, svoju pozornosť upriamil na tých, ktorí prijali Ježiša za svojho Spasiteľa. Peter nás varuje: „Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ (1Pet 5,8)

Náš nebeský Otec, prosím, daj mi dnes schopnosť odolávať útokom satana. Chcem sa držať Tvojej ruky a byť tak v bezpečí.