Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania. Prvý Petrov list 3,9

Súcit a povzbudenie čakáme skôr od svojich blížnych, než od Ježiša. Aby sme si uvedomili, aké nerozumné je veriť človeku a spoliehať sa naň, Boh vo svojom milosrdenstve a vernosti neraz dopustí, aby nás tí, ktorým dôverujeme, sklamali. Dôverujme Bohu úplne, nesebecky a s pokorou. Pozná trápenie, ktoré nosíme hlboko v srdci, i keď ho často nevieme vyjadriť. Keď sa nám zdá všetko čierne a neriešiteľné, pripomeňme si Kristove slová: „Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale neskôr pochopíš.“ (Ján 13,7)
Rozmýšľajte o Jozefovi a Danielovi. Hospodin nezabránil nástrahám, ktoré ľudia vymysleli, aby im uškodili. Spôsobil však, že všetky tieto plány poslúžili na ich dobro. Aj v skúškach mu dôverovali a zostali verní.
Ak si uvedomujeme Božiu zhovievavosť k nám, nebudeme súdiť a obviňovať druhých. Keď žil Kristus na zemi, jeho priatelia, ktorí ho poznali, by boli veľmi prekvapení, keby ho počuli vysloviť jediné vyčítavé, kritické alebo netrpezlivé slovo. Tí, ktorí ho milujú, majú odzrkadľovať jeho charakter. Nikdy na to nezabúdajme. (MH 486.487.489; MH 350.352)

Pane, jedine Ty nás nikdy nesklameš. Pomôž nám v každej situácii Ti dôverovať, a napriek všetkému ľudí milovať.