Počúvaj slová múdrych a upriam svoje srdce na moje poznatky. (Prísl 22,17)

Táto veta prináša pokyn, ktorý má duchovnú povahu. Pretože je závažný, často sa v knihe Príslovia opakuje. (1,8; 4,10; 19,20 a 23,19.23)
„Počúvaj!“ znamená: vnímaj, vstrebávaj. Nežiada sa tu od nás len vnímanie. K životu s Bohom patrí aj schopnosť triediť to, čo do seba budeme vpúšťať. Nie všetko sa dá počúvať, a tak musíme korigovať to, čo do nás vstupuje. A to dokáže určovať aj text.
Je nutné, aby sme sa načúvaním vystavovali múdrym slovám alebo slovám múdrych ľudí (o nich už v 1,6). Tieto slová je potrebné nosiť v sebe, a to nás má k načúvaniu povzbudiť (motivovať): niečo sa začne diať s naším srdcom. Ovplyvní ho to. Keď začujeme múdre slová, môžeme sa niečo dozvedieť, presnejšie – niečo srdcom zakúšať, prežívať.
Ucho je cesta do srdca. Kvôli svojmu srdcu musíme načúvať slovám mudrcov. Ale čo sú to za slová a ako sa k nim dostaneme? Sú to pokyny, ktoré čítame v knihe Príslovia? Je to reč samotnej múdrosti, ako ju nachádzame v Prísl 1,20-33, 8,1-31 a 9,1-18? Alebo tu ide o výroky živých múdrych ľudí? To nám text priamo nehovorí, ale ani nič z toho nevylučuje.

Hospodine, uvedomili sme si, že presne nevieme, čo sa tu od nás požaduje, o aké slová ide a ako slová múdrosti nájsť. Pomôž nám, prosím, slová múdrych ľudí rozpoznať, začuť a prijať ich. Otvor nám uši pre slová múdrosti a premieňaj nás týmito slovami na svoj obraz.

Jiří Beneš