Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou drahocenného oleja a vyliala mu ho na hlavu, keď sedel za stolom. Keď to videli učeníci, namrzene hovorili: Načo takéto plytvanie? Mohlo sa to draho predať a rozdať chudobným. Ježiš to spozoroval a povedal im: Prečo trápite túto ženu? Veď mi urobila dobrý skutok. Lebo chudobných máte stále medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď vyliala ten olej na moje telo, urobila to na môj pohreb. Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete sa bude zvestovať toto evanjelium, bude sa hovoriť na jej pamiatku aj o tom, čo urobila. Mat 26,6-13

Blíži sa chvíľa, keď sa veľkňazom a starším podarí zrealizovať plán, ako zlikvidovať Mesiáša. Ježiš to dobre vie. Vedia to aj jeho učeníci. Tí sa však snažia na to nemyslieť.
V tom čase Spasiteľ prijme pozvanie na hostinu k Šimonovi, ktorého pred nejakým časom uzdravil z malomocenstva. Hostina mala byť poďakovaním za uzdravenie. Mala tam vládnuť dobrá a radostná atmosféra.
„Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou drahocenného oleja a vyliala mu ho na hlavu, keď sedel za stolom. Keď to videli učeníci, namrzene hovorili: Načo takéto plytvanie? Mohlo sa to draho predať a rozdať chudobným. Ježiš to spozoroval a povedal im: Prečo trápite túto ženu? Veď mi urobila dobrý skutok. Lebo chudobných máte stále medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď vyliala ten olej na moje telo, urobila to na môj pohreb. Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete sa bude zvestovať toto evanjelium, bude sa hovoriť na jej pamiatku aj o tom, čo urobila.“ (Mat 26,6-13) Apoštol Ján pridal niekoľko detailov. „Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta posluhovala a Lazár bol medzi tými, ktorí s ním stolovali. Mária vzala libru veľmi drahej pravej nardovej myrhy, pomazala Ježišovi nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou myrhy. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným? Ale to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a pretože mal pokladničku a brával z toho, čo do nej vkladali.“ (Ján 12,1-6) Ženou, ktorá neváhala vzácnym balzamom pomazať Ježiša, je podľa Jána Mária, sestra Lazára a Marty. Takýmto spôsobom chcela vyjadriť svoju vďačnosť za vzkriesenie svojho brata. A možno aj to, že Ježišove slová o smrti na kríži neberie na ľahkú váhu. Napokon, Ježiš to naznačil vo svojej reči, keď bránil Máriu pred slovnými útokmi tých, ktorí jej skutok odsúdili.
Matúš a Ján dávajú do protikladu konanie Márie s Judášovým myslením. Mária je ochotná obetovať vzácnu masť v hodnote tristo denárov (Mar 14,5), čo bola vtedy zhruba ročná mzda robotníka. Pre ženu nebolo ľahké našetriť takú veľkú čiastku. Pre Máriu má však väčšiu cenu jej Ježiš.
Judáš všetko prerátava na peniaze – hodnotu vecí, hodnotu ľudí aj ich skutkov. Keď Mária „znehodnotila“ masť v cene ročného platu robotníka, Judáš takmer skolabuje. Namiesto toho, aby ocenil skutok, ktorý táto žena vykonala, snaží sa zhodiť ho. Hovorí o tom, koľko dobra sa mohlo za tie peniaze urobiť v charitatívnej oblasti. Judáš by nedal za Ježiša tristo denárov. Takú vysokú hodnotu pre neho nemal.

Pane, obdivujem Máriu. Nemám odvahu povedať, že by som bol lepší ako Judáš. V mnohom sa mu podobám. Viem, že môžeš zmeniť moje srdce. Preto Ťa o to aj dnes prosím.