Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo k jednému bude lipnúť a druhým pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone. Evanjelium podľa Matúša 6,24

V starovekom svete zneli tieto slová určite pôsobivejšie ako dnes. Sloveso preložené ako „slúžiť“ je odvodené od slova dúlos, čo znamená otrok. V pozadí slova „pán“ je grécke slovo kyrios, ktoré odkazuje na absolútne vlastníctvo. Matúš 6,24 teda hovorí, že nikto nemôže byť otrokom dvoch vlastníkov alebo pánov naraz.
Pre lepšie pochopenie je potrebné uvedomiť si, že staroveký svet nepovažoval otroka za človeka, ale za živý nástroj. Otroci nemali žiadne práva. Boli úplne pod nadvládou svojich pánov, ktorí s nimi mohli urobiť, čo chceli. Pán mohol svojho otroka predať, biť, vyhodiť, dokonca i zabiť.
V starovekom svete nedisponoval otrok žiadnym voľným časom. Všetok jeho čas patril pánovi. V modernej kultúre má každý pracovník určitý čas na svoje osobné potreby. Vtedy sa môže venovať svojim záľubám alebo druhej práci. V otroctve to tak nebolo. Otrok a jeho čas patrili úplne jeho pánovi.
Ježiš hovorí, že pre kresťanov má byť Boh jediným pánom života. Pavol v Liste Rimanom 6,16 zhodne tvrdí, že buď otročíme hriechu, alebo spravodlivosti, buď satanovi, alebo Kristovi.
Kresťan je Ježišovým „vlastníctvom“. Preto vždy a vo všetkom, čo robí, berie do úvahy Božiu vôľu. Denne sa pýta sám seba: „Čo si Boh praje, aby som urobil?“ Každý okamih svojho života žije pre Boha. Tí, čo väčšinou slúžia Bohu, ale vo svojom voľnom čase sa venujú rôznym „fuškám“, nie sú Božími nasledovníkmi.
Keď Ježiš hovorí, že nikto nemôže slúžiť dvom pánom, myslí to vážne.
Napriek tomu, že sa to nedá, niektorí z nás sa o to pokúšajú. Tým sa však rozhodujeme pre satana, či si to priznáme alebo nie. „Kto sa bezvýhradne neodovzdá Bohu, toho ovláda iná moc. Poslúcha hlas niekoho iného… Polovičatá služba vedie človeka na stranu nepriateľa ako úspešného spojenca zástupov temnosti.“ (MB 98; MB 93)