Vtedy Peter, naplnený Duchom Svätým, im povedal: Vodcovia ľudu a starší! Keďže nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok na chorom človeku a pýtate sa, ako bol zachránený, nech je to teda známe vám aj celému izraelskému ľudu: V mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych! Vďaka nemu stojí tento človek tu pred vašimi očami zdravý. On je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli a stal sa uholným kameňom. A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení. Skutky apoštolov 4,8-12

Bol to ten istý Peter, ktorý sa pred niekoľkými týždňami triasol od strachu a ukrýval, aby v ňom nespoznali Ježišovho nasledovníka? Bol to ten istý človek, ktorý sa zaprisahával, že Ježiša nepozná a nepatrí medzi jeho učeníkov?
Áno i nie. Áno preto, že Peter má rovnaké telo a meno. Nie preto, že zbabelý Peter sa zmenil. Nebojácne vystupuje proti mocnej židovskej veľrade, teda proti ľuďom, ktorí pred nejakým časom odsúdili Ježiša na smrť.
V knihe Skutky apoštolov 4. kapitole čítame: „Keď (židovskí vodcovia) videli Petrovu a Jánovu odvahu a uvedomili si, že Peter i Ján sú neučení a prostí ľudia, veľmi sa čudovali a spoznávali, že sú to tí, čo boli s Ježišom.“ (verš 13)
Keď židovskí predstavitelia nevedeli, čo si počať s apoštolmi, ktorí im ustavične pôsobili problémy, „prikázali im, aby už nikdy
v Ježišovom mene nehovorili a o ňom neučili. No Peter a Ján im odpovedali: Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac poslúchať vás ako Boha. My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ (verše 18-20)
Petra a Jána úrady zatkli kvôli ich viere. Boh ich však zázračným spôsobom vyslobodil. Ľudia ich našli, ako „stoja v chráme a učia ľud“. (Sk 5,17-25) Keď ich opäť predviedli pred sanhedrin, „Peter a apoštoli odpovedali: Boha treba poslúchať viac ako ľudí. Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zabili. Boh ho však svojou pravicou povýšil za Vodcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. A my sme svedkami týchto udalostí.“ (verše 29-32)
Kázanie o Kristovom vzkriesení bolo hlavnou témou posolstva apoštolov. Apoštoli už nemali strach. Slúžili vzkriesenému Pánovi, ktorý má kľúče od smrti aj hrobu. Teraz im ani mocní ľudia nemôžu nijako ublížiť. Videli vzkrieseného Ježiša a vedeli, o čom hovoria. Nikto ich nemohol umlčať.
Takú silu má premieňajúca moc viery vo vzkriesenie.