Najmladšia Jóbova dcéra. Narodila sa, keď sa jeho utrpenie skončilo.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Jób 1,2; 42,14

Predtým ako Jóba postihlo jedno nešťastie za druhým, mal sedem synov a tri dcéry. Jeho desať detí zahynulo, keď sa na ne zrútil dom, v ktorom sa zabávali. Keď sa Jóbovo utrpenie skončilo, Boh mu vrátil jeho predošlý blahobyt. Počet oviec, volov, tiav a oslov bol dvojnásobný oproti tomu, čo mal predtým. A opäť mal desať detí: sedem synov a tri dcéry. Jednej z dcér dal meno Keren-Happúch. Možno hneď po narodení videl, že má krásne oči, preto jej vybral takéto meno.

Niektorí biblickí komentátori zdôrazňujú, že príbeh o Keren-Happúch a jej siedmich bratoch a dvoch sestrách ukazuje, že Boh nám vždy nahradí to, čo sme počas života stratili. Niekedy – ako to bolo v prípade Jóba – sa to stane ešte počas nášho života. Niekedy musíme počkať, kým budeme s Bohom. Takéto vysvetlenie nás chce povzbudiť. Ale naozaj je to útecha? Môže sa stať, že nám nebudú zázračne vysušené slzy a možno nepochopíme, prečo sme museli trpieť. Môžeme si byť istí, že ani Jób nechápal všetko, čo sa mu stalo, keď sa mu opäť narodilo sedem synov a dve dcéry. A možno ani potom, keď sa s potešením díval do očí Keren-Happúch. Akokoľvek budeme špekulovať alebo filozofovať, utrpenie zostáva tajomstvom, s ktorým musíme žiť, kým sme na tomto svete. Útechu nachádzame v Božom prísľube, že jedného dňa budeme žiť v dokonalej a večnej blaženosti.

Pane, pomôž nám, aby sme uprostred zmätku a všetkých záhad života nikdy nezabudli, že Ty nám buď v tomto alebo budúcom živote štedro odplatíš.