Keď vošli dnu, telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým v rozpakoch uvažovali, zastali pri nich dvaja muži v žiarivom odeve.

Lukáš 24,3.4

Ženy, ktoré prišli s Ježišom z Galiley, napriek zármutku nad smrťou Majstra odišli k jeho hrobu. Keď prišli bližšie, uvideli, že kameň, ktorý dal Jozef z Arimatie privaliť k otvoru skalnej jaskyne, je odvalený. Nič im neprekážalo, aby vstúpili do hrobu a preukázali svojmu Pánovi poslednú službu.

Ešte pred chvíľou šli mlčky zaujaté svojimi myšlienkami. Každá v duchu premýšľala, ako to urobia. Objaví sa niekto, kto im pomôže? Alebo im ten kameň odvalia vojaci, ktorí dostali príkaz strážiť hrob, pretože veľkňazi a starší sa báli, že niekto ukradne Ježišovo telo?

Teraz je po starostiach. Môžu sa pustiť do práce. Verili, že Boh požehná, čo sa chystajú urobiť.

Ale Boh mal iný zámer. Ježiš nemal skončiť v hrobe ako obyčajný smrteľník. Peter o ňom vo svojom kázaní na Turíce povedal: „Boh ho však vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci.“ (Sk 2,24) To však galilejské ženy nevedeli. Chvíľu boli bezradné.

Zrazu si všimli, že vedľa nich stoja dvaja anjeli. Vysvetlili im, že Ježiš vstal z mŕtvych. Vyslali ženy k apoštolom s odkazom, aby im povedali, čo videli. Potom majú spolu čakať, kým sa im Ježiš zjaví.

Keď „slúžim“ Bohu, nie je všetko tak, ako si predstavujem. Boh má vždy lepší spôsob. Ak ho po prvom šoku alebo sklamaní začnem hľadať, zistím, že jeho riešenie je oveľa lepšie ako moje. Opäť sa môžem radovať a chváliť Stvoriteľa.