A povedal im aj prirovnanie: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú azda obaja do jamy?“

Lukáš 6,39

Pri čítaní týchto slov sa mi vybavila spomienka na lekárske vyšetrenie, pri ktorom mi lekárka rozkvapkala oči. Cestou domov som si pripadal ako slepec. Slnko ma tak oslepovalo, že som vlastne nič nevidel. Trasa, ktorú bežne prejdem za dvadsať minút, mi trvala vyše hodiny. Keď som šiel po čase na podobný zákrok, bol som rád, že ma cestou domov sprevádzala manželka.

Ježiš vo svojom kázaní hovorí o ceste do nebeského kráľovstva. Chce poukázať na nebezpečenstvá, ktoré nás ohrozujú na tejto najdôležitejšej ceste nášho života. Jedným z nich je voľba zlého sprievodcu.

Mám rád hory a turistiku. Rád využívam značenie alebo sa pridám k niekomu, kto pozná krajinu lepšie ako ja. Niekoľkokrát som využil službu sprievodcu. Raz sa stalo, že ani môj sprievodca netrafil tam, kam som chcel prísť. Najhoršie som sa cítil v situácii, keď som ja bol „vodcom“ a v horách nastala taká hmla, že som si nebol istý, či ideme správne.

Aj keď cestujem po známej krajine, často používam navigáciu. Hlavne preto, že ma včas upozorní na obchádzky a zmeny, ktoré by mi skomplikovali cestu.

Patrím k ľuďom, ktorí sa rozhodli využiť časný život na prípravu na večný život v nebeskom kráľovstve. Preto beriem toto varovanie Stvoriteľa vážne. Som rád, že je ochotný byť mojím sprievodcom. Vedomie, že ma vedie, mi dáva pokoj a istotu.