On im však povedal: „Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.“ Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?“ Matúš 24,2.3

Ak sa zamyslím nad týmto slovom Pána Ježiša a nad životom, ktorý denne pozorujem okolo seba a ktorý prežívam, musím konštatovať, že ono sa spĺňa aj v našich časoch. Pozorujem na sebe, ale aj na iných ľuďoch, ako sa nám v istom momente začne „rúcať“ život. Padajú kamene zdravia, porozumenia, osobných i pracovných vzťahov. Odrazu mám pocit, že všetko okolo mňa i vo mne je zlé, z môjho života sa stáva kôpka nešťastia.
Čo mi na to hovorí Ježiš? Čo mi radí? Keby sa ti čokoľvek v živote dialo, keby ti zlý chcel navrávať, že si na všetko úplne sám, never mu, v mysli „odstrihni“ tieto myšlienky. Ja som vždy s tebou! V dlani mám zapísané tvoje meno. V mojom srdci máš trvalé miesto! Keby ťa všetko a všetci na svete zradili, ja ťa nikdy nenechám „napospas osudu“, lebo som ti bližšie, ako si len dokážeš predstaviť! Neboj sa, lebo ja som stále s tebou.
„Či azda zabudne žena svoje nemluvňa, aby sa nezľutovala nad plodom svojho života? Ale aj keby ony zabudli, ja ťa nezabudnem. Hľa, na svojich dlaniach som si ťa vyryl, tvoje múry sú vždy predo mnou.“ (Izaiáš 49,15.16)