Zver svoju cestu Hospodinovi, dôveruj mu a on sa o všetko postará. (Žalm 37,5)

V tomto biblickom texte Boh sľubuje svojmu ľudu, že sa ho ujme a zastane v najkritickejších situáciách. Pomôže mu vstať, podoprie ho a naplní jeho základné potreby.
Dôležité je správne pochopiť, čo znamená „zveriť svoju cestu Hospodinovi“. Je to stav, keď mu odovzdám kontrolu nad svojím životom, rodinou, zamestnaním aj majetkom. Takéto konanie nie je možné bez dobrého a osobného poznania Pána Boha.
Trvalo mi veľa rokov, kým som začal vnímať Boha vážne. Pokrstený som bol dva roky po zamatovej revolúcii, no ešte ďalších desať rokov som cítil, že Boha poriadne nepoznám a že moja viera je povrchná. Z bohoslužby sa stal stereotyp, ktorý sa pravidelne týždeň čo týždeň opakoval. I keď môj rozum chápal Božiu pravdu, srdce ňou však nebolo zasiahnuté.
Raz v sobotu mi Duch Svätý počas kázane ukázal, že Boh má so mnou plán. Zrazu som vedel, že so mnou v budúcnosti počíta. Nemohol som tomu uveriť, tak som sa modlil, aby mi túto informáciu buď potvrdil, alebo vyvrátil.
Počas novoročného programu som dostal nádherné zasľúbenie:
„A tak už nie si otrok, ale syn; a ak syn, tak skrze Boha aj dedič. Ale vtedy, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo podľa svojej prirodzenosti nie sú bohmi.“ (Gal 4,7.8)
Krátko nato sa moja situácia začala obracať k lepšiemu. Začal som cítiť, že som „Boží vyvolený“. V tejto povznesenej nálade som prežíval ďalšie mesiace. Mať dobré postavenie v zamestnaní, vďaka ktorému som strávil niekoľko mesiacov služobne v zahraničí, a ešte k tomu mať Pána Boha „na svojej strane“, to sa tak často nestáva. Záver roka mi však dožičil studenú sprchu. Všetky svetské istoty boli zrazu preč. Ocitol som sa medzi nezamestnanými a začal som si uvedomovať, že potrebujem každodenný osobný vzťah s Bohom. Moje intenzívne hľadanie pomoci na kolenách prinieslo ovocie a ja som mohol znovu nastúpiť do práce.
Niečo sa však zmenilo a stále mení. Je to môj vzťah k Stvoriteľovi a Vykupiteľovi sveta. Keď to teraz s odstupom času hodnotím, musím uznať, že som túto skúšku potreboval. Boh to vedel, a preto ju dopustil.
Odvtedy sme s manželkou prešli mnohými životnými skúškami, v ktorých sme sa postupne učili vnímať Božie zasľúbenia vážne a s dôverou. Vďaka tomu sme vždy prijali aj Božie riešenie našej situácie, aj keď nie vždy sme mu rozumeli.

Všemohúci Pane, ďakujem Ti, že svoje problémy, obavy, ale aj radosti a úspechy môžem vždy s dôverou zveriť Tebe.

Pavol Holub