Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla, dva razy horšieho ako ste sami… Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste to, čo je závažnejšie v zákone: spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba robiť, ale tamto nezanedbávať. Slepí vodcovia, komára preciedzate, ale ťavu prehĺtate! Evanjelium podľa Matúša 23,15-24

Druhú časť 23. kapitoly (verše 13-32) adresuje Ježiš zákonníkom a farizejom v druhej osobe. Vypočítava v nej odsúdenia v podobe siedmich „beda“. Dokonca tu zákonníkov a farizejov označuje šesťkrát za „pokrytcov“ (hercov) a päťkrát za „slepcov“. Práve v týchto veršoch vrcholí spor Ježiša so židovskými vodcami. Aj keď v pozadí Ježišových slov je láska, nie je možné nevidieť ich prísnosť.
Skôr než začneme byť voči starovekým Židom príliš kritickí, mali by sme si uvedomiť jedno. Ich nedostatky sa bežne prejavujú u tých, ktorí sa radi „hrajú na cirkev“, či už sú to laici alebo duchovní. Sedmoro „beda“ nás upozorňuje , že je veľký rozdiel medzi hrou na cirkev a zbožným životom podobným Ježišovmu.
Prvé beda sa týka zlyhania pri vedení druhých, keď im bránime v prístupe do nebeského kráľovstva. (verš 13) Ježiš mal na mysli činy a slová farizejov, ktorí bránili jeho nasledovníkom, aby si k nemu vytvorili vzťah dôvery. Aj moderná cirkev sa môže dopustiť tejto chyby. Brániť ľuďom môžeme tým, že ich odradíme svojím pokrytectvom, prekrucovaním Písma alebo neláskavým životom. To, že sa človek stane pre iných kameňom úrazu, si nanešťastie nevyžaduje veľa praxe, úsilia ani času.
Druhé beda mieri na ľudí so sklonom k sebaobetovaniu. Títo robia, čo môžu, aby získali stúpencov svojho zákonníctva. Novoverec však napokon skončí horšie, než bol na tom predtým, ako sa stretol s pokriveným pohľadom týchto „misionárov“. (verš 15)
Posledné beda (verše 29-32) hovorí o „udržiavaní pomníkov“, čo je typické pre organizované náboženstvo. Najväčším pomníkom pravého náboženstva nemôžu byť oslavy veľkých náboženských udalostí alebo osobností minulosti, ale duch prorokov, ktorý pôsobí v našom každodennom živote.
Skutočnosti, kvôli ktorým sa inak dobrí, úprimní a zbožní ľudia môžu minúť cieľa, nútia zamyslieť sa. Sedem beda je pre každého z nás výzvou na sebaskúmanie a opätovné odovzdanie sa Bohu.