On poznal ich myšlienky a povedal im: Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené pustne, a nijaké mesto alebo dom vnútorne rozdelený neobstojí. Ak aj satan vyháňa satana, je vnútorne rozdelený — ako obstojí jeho kráľovstvo? Ak ja vyháňam démonov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Mat 12,25-27

Farizeji obvinili Ježiša, že vyháňa démonov vďaka tomu, že spolupracuje s Belzebulom, ich kniežaťom. Ako Ježiš zareaguje? Bude sa brániť? „On poznal ich myšlienky a povedal im: Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené pustne, a nijaké mesto alebo dom vnútorne rozdelený neobstojí. Ak aj satan vyháňa satana, je vnútorne rozdelený — ako obstojí jeho kráľovstvo? Ak ja vyháňam démonov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami.“ (Mat 12,25-27) Od detstva si všímam, ako často sa ľudia z rôznych cirkví hádajú. Počas štúdia teológie som zistil, že keď sa stretnú dvaja teológovia, vyslovia aspoň tri rôzne názory. Bolo obdobie, keď som sa aj ja hádal kvôli teológii. Dnes sa snažím vyhýbať sporom. Radšej najprv počúvam, až potom diskutujem.
Ľudové príslovie hovorí: „Keď sa dvaja bijú, tretí sa smeje!“ Čo si myslíte, kto sa smeje, keď sa hádajú dvaja veriaci? Kto má z toho radosť? Farizeji boli presvedčení, že svojím odporom voči Ježišovi slúžia Bohu. Verili, že obhajujú sväté veci proti niekomu, kto ich znesväcuje. Tak dlho si opakovali, že Ježiš nemôže byť Boží Syn, až tomu uverili.
Ježiš hovorí o rozdelení satanovho kráľovstva. Týmto obrazom chce upozorniť farizejov na určité nebezpečenstvo. Svojím konaním môžu oni sami „rozdeľovať“ Božie kráľovstvo. Je zvláštne, že Ježiš vôbec nespochybňuje existenciu Belzebula. Naopak. Hovorí o ňom ako o kráľovi, ktorý kraľuje na našej zemi. Satan je podľa Ježiša reálna bytosť, ktorá má svoje územie a svojich poddaných. Má nad nimi veľkú moc. Vymaniť sa z tohto „poddanstva“ nie je vôbec ľahké.
Aj medzi kresťanmi sa stretávam s ľuďmi, ktorí neveria v existenciu diabla. Pod vplyvom východných náboženstiev si dnes mnohí myslia, že sami dokážu navždy zvíťaziť nad zlom. Veria, že im v tom pomôže silná vôľa a cvičenia, ktorými ju budú posilňovať. Je to však veľký omyl. Diabol je nebezpečný protivník. Je silnejší než všetci ľudia dohromady. Preto by sme ho nemali podceňovať. Apoštol Peter vo svojom prvom liste upozorňuje kresťanov: „Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere, vedomí si toho, že také isté utrpenia doliehajú na spoločenstvo vašich bratov vo svete.“ (1Pet 5,8.9) Nad zlom môžem trvalo zvíťaziť len v sile, ktorú mi dáva Pán Boh.
Podobne to vidí aj Jakub, ktorý napísal: „Podriaďte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám.“ (Jak 4,7.8) Jasne tu vidíme postupnosť: Najprv je fáza podriadenia sa Bohu. Po nej nasleduje vzoprenie sa diablovi a jeho útek. Tretím krokom je priblížiť sa k Bohu a upevniť vzájomné priateľstvo.

Pane, nechcem vyhľadávať spory s tými, ktorí veria inak ako ja. Chcem slúžiť Tebe, nie Belzebulovi. Teším sa, že satana porazíme aj v mojom živote.