Utíš sa pred Hospodinom, vyčkaj na neho. (Žalm 37,7)

Predstavte si, že mi ráno voláte na mobil, ale ja nereagujem. Po pol hodine vám zavolám so slovami: „Nehnevaj sa, ale práve som počúval, ako sa ku mne modlil môj Boh.“ Čo by ste si o mne pomysleli?
Vďaka tomu, že mám veriacich rodičov, je modlitba od detstva súčasťou môjho života. Vždy som počúval, že modlitba je „rozhovor s Bohom“. Nepoznám kresťana, ktorý by s touto definíciou modlitby nesúhlasil. Ak je modlitba dialóg s Bohom, musí ísť o obojsmernú komunikáciu. Modlitbou nie je iba to, čo hovorím svojmu Bohu, ale aj to, čo hovorí On mne. Modlím sa k Nemu, a keď odpovedá, tak zasa On ku mne.
Zdá sa vám, že je to rúhanie? Alebo sa takému pohľadu iba podvedome bránime, pretože by sme museli priznať, že sme Boží hlas ešte nikdy nepočuli? Náš problém je možno v tom, po akom Božom hlase túžime. Priali by sme si, aby k nám hovoril rovnako ako k Mojžišovi alebo prorokom. Zabúdame, že oni nemali k dispozícii písané Božie slovo.
Biblia zohráva v našom živote veľmi dôležitú úlohu. Chráni nás pred tým, aby sme za Boží hlas nepokladali to, čo sa nám snaží podstrčiť Boží nepriateľ – diabol. Pretože aj on sa k nám rád modlí a robí to prostredníctvom zázrakov, ktorými napodobňuje Božiu moc. Ak chcem, aby sa pre mňa modlitba stala tým, čím má byť, potrebujem sa naučiť počúvať to, čo mi chce Boh povedať.
Najčastejšie sa mi prihovára práve cez Bibliu. Keď sa zastavím a načúvam, počujem, ako sa ku mne modlí môj Spasiteľ a Pán. Učím sa poznávať Jeho hlas.
Dávid sa naučil načúvať Božím modlitbám. Nám všetkým radí: „Utíš sa pred Hospodinom, vyčkaj na neho.“ (Žalm 37,7)

Môj nebeský Otec, často sa mi stáva, že na Teba v rýchlosti vychrlím svoje starosti a skôr, ako mi stačíš odpovedať, zmiznem vo víre každodenných starostí a povinností. Dnes Ťa chcem počúvať. Vyčisti moje uši, aby Ťa počuli.

Vlastimil Fürst