Zamyslite sa nad ľaliami, ako rastú. Nenamáhajú sa ani nepradú. Hovorím vám, že ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak, ako jedna z nich. Keď teda Boh na poli takto oblieka trávu, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr sa postará o vás, maloverní!

Lukáš 12,27.28

Všetci sa z času na čas ocitneme v situácii, keď zapochybujeme o Stvoriteľovej láske a o tom, že sa o nás dokáže postarať. Ježiš to vedel. Preto svojim učeníkom radí, čo majú v takom prípade urobiť.

Mám rád prechádzky v prírode, ale nepohrdnem ani prechádzkami po uliciach Brna, kde obdivujem predzáhradky. Niekedy žasnem nad tým, koľko krásy dokáže vykúzliť človek, ktorý má rád kvety. Stačí mu kúsok zeme pred domom a od jari do jesene tam niečo kvitne.

Najradšej sa však prechádzam po jarnej horskej lúke. Aj keď ju nikto nesadil, môžem obdivovať milióny drobných kvetov, ktoré vytvárajú nádherný farebný koberec. Vidím v tom stopu svojho Stvoriteľa.

Ježiš vyzýva svojich poslucháčov, aby sa pozreli na ľalie. Ich krása hovorí o ich Stvoriteľovi. Ukazuje jeho vzťah ku kráse. Všetko v prírode mohol urobiť len účelne. Mohlo mu ísť len o to, aby všetko fungovalo. Boh však pri stvorení myslel aj na to, aby bolo všetko krásne. A nielen to. Mnohým kvetom dal aj nádhernú vôňu.

Pohľad na prírodu mi vracia do srdca pokoj. Ako sa Boh stará o prírodu, bude sa starať aj o mňa. Kto si nájde čas, bude počuť, ako príroda hovorí o svojom Stvoriteľovi a chváli ho. Ak počujem túto pieseň chvály, môžem sa pridať a tiež ho chváliť.