Potom vás vystavia súženiu, budú vás vraždiť a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. Vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Povstane aj mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. Kto však vytrvá do konca, bude spasený. Mat 24,9-13

Vráťme sa dnes k textu, ktorý nás inšpiroval už minule. Je v ňom ešte jedna myšlienka, ktorú by sme nemali vynechať. Ježiš pripomína, v akej dobe sa vráti na našu zem. Súčasne hovorí, aké vzťahy budú vládnuť medzi jeho nasledovníkmi.
Ježiš varuje svojich nasledovníkov pred prenasledovaním, ktorému budú vystavení. Podľa neho to však nie je najväčší problém. „Potom vás vystavia súženiu, budú vás vraždiť a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. Vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Povstane aj mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. Kto však vytrvá do konca, bude spasený.“ (Mat 24,9-13) Najväčším problémom medzi kresťanmi bude nedostatok lásky. Aj to je výsledkom pôsobenia falošných prorokov. Podarí sa im narušiť jednotu cirkvi. Vytvoria sa rôzne skupiny veriacich, medzi ktorými vypukne žiarlivosť a nevraživosť. Ježiš dokonca hovorí, že sa budú nenávidieť.
Nedostatok lásky sa podľa neho stane problémom celej spoločnosti. Ako bude klesať viera v Boha, bude ubúdať aj láska medzi ľuďmi. Najhoršie je, že nedostatok lásky bude aj medzi tými, ktorí sa hlásia ku Kristovi. Mnohí kresťania nahradia vzťah k Bohu vierou v inštitúciu. Zákon a poriadok bude pre nich dôležitejší než láskyplné vzťahy. Kvôli tomu prestanú mnohí hľadať Boha medzi kresťanmi a obrátia sa k iným náboženstvám.
Kresťania dnes zvolávajú konferencie, na ktorých sa spolu radia, ako zachrániť zomierajúcu cirkev. Pritom stačí poslúchnuť Ježiša a žiť podľa jeho rady: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“ (Ján 13,34.35) Poznávacím znakom kresťana nie je krížik na krku, Biblia v ruke, ba ani návšteva bohoslužieb. Keď hľadáme kresťanov, mali by sme sa zamerať na ľudí, o ktorých je známe, že milujú a svoju lásku vedia dať jasne najavo. Nielen na bohoslužbe, ale aj v každodennom živote. Prečo je láska taká dôležitá? Apoštol Pavol nás nabáda: „Nikomu nebuďte nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali, lebo kto miluje blížneho, naplnil zákon. Veď prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nepožiadaš a ak je nejaké iné prikázanie, sú zhrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Láska blížnemu nerobí zle. Naplnením zákona je teda láska.“ (Rim 13,8-10) V liste do Korintu venuje Pavol láske celú jednu kapitolu. V úvode zdôrazňuje, že bez lásky je človek len „cvendžiaci kov a zuniaci bubon“. Môžem robiť zázraky, ale ak ich robím bez lásky, „nič nie som“. Aj keby som sa napokon obetoval, ak nemám lásku, „nič by mi to neosožilo“. (1Kor 13,1-3) Láska jedného dňa rozhodne o tom, ako Boh zhodnotí môj život. Ona dáva hodnotu môjmu plneniu zákona.

Pane, často sa hnevám na iných, že ma majú málo radi. Prečo by ma však mali milovať, keď v mojom živote vidia tak málo lásky? Daj mi svoju lásku, aby som vedel milovať iných tak, ako Ty miluješ mňa.