On mu však povedal: „Pane, som hotový ísť s tebou aj do väzenia, aj na smrť.“ Ale Ježiš mu povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“

Lukáš 22,33.34

„A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ (Lk 22,32) Tieto slová sa Petra veľmi dotkli. Namiesto toho, aby poďakoval za Majstrov záujem, cíti sa urazený. Hneď sa však spamätá a hovorí, že za svojho Majstra je ochotný hoci aj zomrieť. Tomu, čo hovorí, naozaj verí.

Keď Matúš opisuje túto situáciu, dodáva, že Peter Ježišovi povedal: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa.“ (Mt 26,35) Áno, Peter bol taký. Myslel si, že zo všetkých učeníkov svojho Majstra je najlepší. Keď som čítal, ako sa Peter chváli, mal som chuť povedať mu: „Prosím ťa, pozri sa, ako sa správaš. Spomeň si, aký si mal strach, keď si šiel za Ježišom po vode a začal si sa topiť.

Alebo keď bola búrka a do lode sa naberala voda, bol si rovnako zúfalý ako ostatní! Keby si bol radšej ticho. Robíš z Ježiša klamára! Uvedomuješ si to?“

Je ľahké súdiť druhých. Skôr než Petra odsúdime, pozrime sa ešte raz do Matúšovho evanjelia. Ako jeden z Petrových kolegov Matúš pokorne priznáva: „Podobne hovorili aj ostatní učeníci.“ (Mt 26,35) Peter nebol lepší ako ostatní, ale nebol ani horší. V skutočnosti boli všetci rovnakí.

Keď o tom premýšľam, dochádzam k záveru, že sa Petrovi často podobám. Niekedy mám pocit, že som lepší ako ľudia okolo mňa. Z času na čas Ježiš dovolí, aby som sa dostal do situácie, keď ho zapriem. Keď si to uvedomím, ľutujem to. Namiesto toho, aby som myslel na problémy iných, myslím na seba. Vďaka Bohu, že Ježiš prosí aj za mňa.