Predniesol im iné podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ? On im odpovedal: To urobil nepriateľ. Sluhovia sa ho spýtali: Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho? Mat 13,24-28

„Predniesol im iné podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ? On im odpovedal: To urobil nepriateľ.“ (Mat 13,24-28) Ten, kto žil na dedine alebo má záhradu, vie, o čom je reč. Nepoznám človeka, ktorý by na svoje pole zasial burinu. Nepoznám ani pole, kde by nerástla žiadna burina. Ľudia sa snažia vymyslieť spôsob, ako sa jej zbaviť. Zatiaľ sa nám to akosi nedarí.
V tomto príbehu Ježiš ukazuje, že žijeme v prostredí, kde okrem dobra existuje aj zlo. Kde sa tu vzalo? Okrem hospodára, ktorý na svojom poli pestuje pšenicu, sa v tomto príbehu objavuje aj postava nepriateľa, ktorý sa snaží, aby vyrástlo čo najmenej pšenice. Preto zaseje kúkoľ – burinu, ktorú pomerne dlho nerozoznáme od pšenice…
Spomínate si ešte na predchádzajúce podobenstvo? Ježiš v ňom povedal: „Iné zrná padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.“ (Mat 13,7) Včera sme čítali Ježišov výklad. Podľa neho sú tŕním zbytočné starosti, ktoré nás niekedy trápia. Také tŕnie a bodľačie niekedy rastie na okraji poľa.
V dnešnom príbehu je iná situácia. Semienka padli do dobrej pôdy, ale prišiel nepriateľ a zasial tam burinu, ktorá väčšinou rastie rýchlejšie ako plodiny, ktoré chceme pestovať. Keď pšenica vzišla, musela bojovať o miesto na slnku s burinou, ktorá na poli vôbec nemala byť.
Boh stvoril človeka do bezpečného a dokonalého prostredia. Nepriateľ mal prístup len na jedno miesto na našej planéte. Biblia ho nazýva „strom poznania dobra a zla“. Tento strom bol uprostred záhrady a Boh našich prarodičov varoval: „Nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.“ (1Moj 2,17) Ľudská zvedavosť spôsobila, že burina zla sa z tohto stromu rozšírila na celú planétu. Možno si niekedy hovoríme, že my by sme na Adamovom a Evinom mieste neboli takí hlúpi. Ak sa však čestne pozrieme späť na vlastný život, musíme priznať, že vôbec nie sme múdrejší. Tiež robíme chyby, na ktoré často doplácajú aj naši blízki.
Zlo má svoj pôvod u satana. Žiarivý anjel sa postupne zmenil na posla zla, ktorý má radosť, keď do nášho života môže zasievať burinu.

Pane, ďakujem, že v otázke zla ma nenechávaš tápať v tme. Vďaka za uistenie, že zlo do vesmíru nepatrí. Teším sa na chvíľu, keď ho navždy zničíš. Začni, prosím, v mojom srdci.