Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. Ján 3,16.17

Ak Boh miluje svet, potom ho mám, ako nositeľ Božieho mena, milovať aj ja. Mám doň ísť a mám v tom svete žiť. Tak ako Boh, keď zostúpil z nebies vo svojom Synovi na tento svet, aby ho spasil. A tak to svoje kresťanstvo nesiem nielen vľúdnym slovom, ale predovšetkým činom. Veď aj Kristus uzdravuje, sýti, stará sa o chudobných, slúži i teší a nakoniec urobí ten najväčší čin lásky. Obetuje sa za nás hriešnych. Niekedy máme pocit, že kresťanstvo je o nejakých úžasných a veľkých evanjelizáciach, ktoré zmenia a privedú k Bohu obrovský počet ľudí. Lenže kresťanstvo je tiež o tých malých, každodenných skutkoch a o poctivom a pravdivom žití vlastného života. Je aj o láske, ktorú dám ostatným a či som ochotný pre tých druhých niečo obetovať. Napríklad svoj čas na návštevu kolegov z práce. Alebo možno ochotu urobiť aj niečo naviac. To sú väčšinou veci, ktoré vyvolajú otázky. Prečo si taký láskavý a ochotný pomôcť druhým? Prečo nie si zatrpknutý a bojazlivý tak, ako sú dnes všetci ľudia? Na takéto otázky potom možno odpovedať práve naším veršom.

Pane nech sa svojím životom čím ďalej viac podobám Tebe a Ježišovi, ktorý za mňa položil svoj život na kríži.

Roman Jonczy