Jeden z dvanástich vyzvedačov, ktorí boli vyslaní z Kádeš-Barney, aby preskúmali „zasľúbenú krajinu“.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 4. Mojžišova 13, 14 a 32; Jozua 14,6–14

Ľud, ktorý pod Mojžišovým vedením zázračným spôsobom opustil Egypt, dorazil na hranice Kanaánu. Skôr ako sa zmocnia „zasľúbenej krajiny“, považovali za rozumné preskúmať, čo môžu čakať. Vybrali dvanásť mužov – jedného z každého kmeňa –, aby šli preskúmať neznámu krajinu. Mojžiš im povedal: „Odtiaľto choďte cez Negev, vystúpte na pohorie a zistite, aká je to krajina a aký ľud v nej býva; či je silný alebo slabý; či ho je málo alebo veľa; či krajina, ktorú obýva, je dobrá alebo zlá; či mestá, v ktorých býva, sú otvorené alebo opevnené; či je pôda úrodná alebo neúrodná a či sú, alebo nie sú v nej stromy. Buďte odvážni a prineste z ovocia tej krajiny! Bolo to v období včasného hrozna.“ (4Moj 13,17–20)

Jedným z mužov, ktorých Mojžiš vyslal s týmito pokynmi, bol Kaléb. Zatiaľ čo desiati z dvanástich „vyzvedačov“ nariekali a tvrdili, že je nemožné, aby túto krajinu získali do vlastníctva, Jozua a Kaléb povedali: „Len sa nebúrte proti Hospodinovi! Nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ho zjeme ako chlieb. S nami je Hospodin, no ich nechránia ich bohovia. Nebojte sa ich!“ (4Moj 14,9) Viera Kaléba a Jozuu bola odmenená. O štyridsať rokov neskôr ako jediní z dvanástich vyzvedačov vstúpili do „zasľúbenej krajiny“.

Všemohúci Bože, pomôž mi uvedomiť si, že som vždy závislý od Tvojej pomoci. A zároveň, že s Tvojou pomocou dokážem ľudsky nemožné.