Jozef je plodná ratolesť, plodná ratolesť pri prameni… Horkosťou ho napĺňali, šípy ho ohrozovali, lukostrelci ho napádali. Jeho luk si zachová svoju pružnosť, jeho ruky svoju sviežosť… Kiež ti pomáha Boh tvojho otca! Prvá Mojžišova kniha 49,22-25

V detstve bol Jozef vyučovaný Božej láske a bázni. V stane pod sýrskymi hviezdami mu otec často rozprával príbeh o nočnom videní pri Bételi, o rebríku spájajúcom nebo so zemou, o zostupujúcich a vystupujúcich anjeloch a o tom, ktorý sa vtedy zo svojho nebeského trónu zjavil Jákobovi. Otec mu porozprával aj o svojom zápase pri potoku Jabbok, kde sa po zrieknutí pestovaných hriechov postavil ako premožiteľ a dostal titul Božieho kniežaťa.
Jozef už keď sa staral o stáda svojho otca, viedol čistý a prostý život, ktorý mal priaznivý vplyv na jeho telesný a duchovný vývoj. Spoločenstvom s Bohom cez prírodu a štúdiom veľkých právd, ktoré otec odovzdal synovi ako svätý odkaz, nadobudol Jozef silnú myseľ a pevné zásady…
Vernosť Bohu a viera v Neviditeľného boli kotvami Jozefovho života a v nich spočívalo aj tajomstvo jeho sily. (Ed 52.54; VYCH 45.46)

Pane Ježišu, rozmýšľam, čo je kotvou môjho života. Aj v mojom prípade nech je to viera a vernosť Tebe.