Člen veľrady a Ježišov nasledovník.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Matúš 27,57–61; Lukáš 23,50–56

Jozef z Arimatie je patrónom zamestnancov pohrebných služieb. Je to výsledok Jozefovej odvážnej iniciatívy po Ježišovej smrti na kríži. Prišiel za Pilátom a požiadal o Ježišovo telo. Chcel ho pochovať do nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly.

Tento čin znamenal vážnu hrozbu straty popularity medzi kolegami v židovskej rade. Nepochybne to bolo ťažké rozhodnutie pre tohto významného muža, ktorý pochádzal z Arimatie, dediny vzdialenej asi trinásť kilometrov od Jeruzalema. V Mk 15,43 čítame, že napriek tomu „odvážne predstúpil“ pred Piláta. V rozhodujúcej chvíli svojím konaním otvorene vyznal, že sa rozhodol nasledovať Ježiša. Lukáš to zhrnuje len niekoľkými slovami: Bol to „dobrý a spravodlivý muž, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím ani konaním [rady] a očakával Božie kráľovstvo“. (Lk 23,52)

Tak sa uprostred strašnej tragédie zrazu objaví dobrá správa. Keď prišlo na lámanie chleba, učeníci kdesi zmizli. Z tmy sa znenazdajky vynoril niekto, kto prestal mať strach a dal jasne najavo, že napriek všetkému, čo sa stalo, nestratil vieru v Ježiša. A potom sú tu ešte ženy, ktoré spolu s Jozefom z Arimatie chcú pripraviť Pánovo telo na pohreb. To všetko sa stalo v piatok – deň, keď sa zdalo, že je všetkému definitívne koniec. Ježiš však nebude potrebovať Jozefov hrob dlho…

Pane, ďakujem Ti za ľudí, ktorí – podobne ako tento Jozef – v kritickej situácii sa otvorene postavia na Tvoju stranu. Daj aj mne rovnakú odvahu, aby som sa vždy rozhodol pre Teba.