Pán povedal satanovi: Všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Jób 1,8

Proti tomuto mužovi vzniesol satan pohŕdavé obvinenie: „Vari sa Jób zadarmo bojí Boha? A neurobil si ty sám akoby ohradu okolo neho, jeho domu a okolo všetkého jeho imania?!… Ale vztiahni ruku a zasiahni všetko jeho imanie… a jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí.“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“ S takým povolením satan zmietol všetko, čo Jób vlastnil – čriedy i stáda, služobníctvo, synov i dcéry „a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy“. (Jób 1,9-12; 2,5-7)
Do kalicha horkosti mu pribudla ďalšia trpká kvapka. Priatelia, ktorí videli v jeho nešťastí len odplatu za hriech, jatrili jeho poranenú dušu tým, že ho obviňovali z neprávostí. Zdalo sa, že ho opustilo nebo i zem, no on sa pevne držal viery v Boha… „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom…“ (Jób 19,25)
Jóbovi sa stalo podľa jeho viery… Tým, ako trpezlivo všetko znášal, obhájil svoj charakter, a teda aj charakter toho, ktorého predstaviteľom bol. A „Hospodin zmenil Jóbov údel… a zdvojnásobil všetko, čo mal… a tak Hospodin požehnal posledné dni Jóbove viac ako prvé.“ (Jób 42,10-12) (Ed 155.156; VYCH 133.134)

Bože, vďaka za príklad Tvojho verného služobníka Jóba.