Vedúci zboru pri posvätení jeruzalemského múru, ktorý bol obnovený po návrate časti Židov z vyhnanstva.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Nehemiáš 12,40–43

Spomínam si na jednu udalosť z detstva, ktorá mi pripadala dosť zvláštna. V dedine, kde som žil, ktosi začal podnikať. Prišiel katolícky kňaz so „svätenou vodou“ a požehnal ňou túto novú spoločnosť. Protestantskej časti našej dediny bol tento zvyk úplne cudzí. Až oveľa neskôr sa medzi prisťahovalcami v mojej náboženskej komunite stalo posvätenie nových domov alebo dôležitých objektov bežným javom.

Aj v Nehemiášovej dobe (5. storočie pred n. l.) existovala prax posväcovania predmetov. Keď vyhnanci, ktorí sa vrátili z Babylonu, obnovili jeruzalemské hradby, posvätili ich pôsobivým obradom, ktorý je v 12. kapitole knihy Nehemiáš podrobne opísaný. Pri tejto príležitosti priniesli množstvo obetí, zorganizovali sprievod i modlitby – a to všetko za zvuku hudby a spevu. Jizrachja (Jizrachiáš) dirigoval veľký spevokol, ktorý zohral v celom programe významnú úlohu.

Mnohí ľudia v západnom svete necítia potrebu spájať náboženstvo s bežnými vecami každodenného života. Majú pocit, že nie je potrebné stále spievať a modliť sa. Možno by sme to mali prehodnotiť. Boh túži prežívať s nami aj naše bežné záležitosti. Prečo neodovzdať Bohu aj veci a udalosti, ktoré sa dejú mimo cirkev?

Drahý nebeský Otče, aj dnes Ti chcem zasvätiť všetko, čo robím a vytváram, a vyprosiť si pre to Tvoje požehnanie.