Zo všetkého, o čom hovoríme, je hlavné toto: máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stanu, ktorý postavil Pán, a nie človek. List Hebrejom 8,1.2

Máme veľkňaza v nebi. V pláne spasenia ukončil obetnú fázu a začal svoju kňazskú službu.
List Hebrejom predstavuje Ježišovu veľkňazskú službu pomerne detailne. Ježiš je „služobník svätyne a pravého stanu, ktorý postavil Pán, a nie človek“. V predchádzajúcich kapitolách autor hovorí o nebeskej svätyni. V dnešnom texte predstavuje nebeskú svätyňu ako najdôležitejšie miesto Božieho pôsobenia.
Myšlienka nebeskej svätyne nebola pre Židov ničím novým. Na túto svätyňu odkazuje niekoľko predkresťanských židovských spisov. V židovskom chápaní svätyne plní dôležitú úlohu príkaz zaznamenaný v Druhej Mojžišovej knihe 25,8.9, kde Boh hovorí Mojžišovi toto: „Nech mi urobia (Izraeliti) svätostánok, aby som mohol bývať medzi vami. Všetko urobte presne podľa toho, čo ti ukazujem ako vzor príbytku a celého jeho zariadenia.“ Ôsma kapitola Listu Hebrejom na základe tohto textu predstaví nebeskú svätyňu alebo „pravú svätyňu“ ako „vzor“ na stavbu svätyne na púšti. Obrady, ktoré v nej kňazi vykonávali, boli len „obrazom a tieňom“ nebeských skutočností. (Heb 8,5) Neskoršie židovské myslenie spájalo Boží trón s nebeským chrámom. (pozri Iz 6,1)
Predstava nebeskej svätyne, v ktorej je Boží trón, nebola v židovskom myslení nijakým novým prvkom. Nové bolo to, že Ježiš ako veľkňaz teraz slúži v tejto svätyni.
List Hebrejom dokazuje, že Kristova služba je reálna záležitosť, zatiaľ čo služba levitov bola len obrazom, ktorý ukazoval na Ježišovo budúce dielo. Ako všetky zvieracie obete predpovedali konečnú Ježišovu obeť ako Božieho Baránka (raz a navždy) a pravú Veľkú noc (1 Kor 5,7), rovnako aj pozemská svätyňa upriamovala pozornosť na pravú svätyňu v nebi.
Kňazská služba na zemi sa skončila a začala sa v nebi, kde je Ježiš naším pravým veľkňazom. Svedčí o tom roztrhnutá opona zhora nadol vo chvíli Ježišovej obete na kríži. (Mat 27,51) Svätyňa pozemského chrámu už prestala byť posvätná.
Je čas, aby sme svoj zrak upreli k nebu aJežišovi ako nášmu veľkňazovi v nebeskej svätyni.