Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup. A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Keď počuli, že tade ide Ježiš, zvolali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. Zástup ich okríkal, aby mlčali. Oni tým hlasnejšie kričali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. Ježiš zastal, zavolal ich a opýtal sa: Čo chcete, aby som vám urobil? Odpovedali mu: Pane, nech sa nám otvoria oči! Mat 20,29-33

Ježiša sprevádza stále väčší zástup ľudí. Je to hlučný dav. Keď sa blíži k nejakému mestu, ľudia ho v kopcovitom teréne skôr počujú, ako vidia. Dnes si prečítame príbeh, ktorý sa stal pri Jerichu.
„Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup. A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Keď počuli, že tade ide Ježiš, zvolali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. Zástup ich okríkal, aby mlčali. Oni tým hlasnejšie kričali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. Ježiš zastal, zavolal ich a opýtal sa: Čo chcete, aby som vám urobil? Odpovedali mu: Pane, nech sa nám otvoria oči!“ (Mat 20,29-33) Pretože už poznáme väčšiu časť Matúšovho evanjelia, ďalší Ježišov zázrak uzdravenia nás vôbec neprekvapí. Možno si spomínate, že niečo také sme už čítali. Podobný príbeh sa stal onedlho po tom, čo Ježiš povolal Matúša medzi svojich žiakov. Matúš spomína: „Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci, ktorí volali: Zmiluj sa nad nami, Syn Dávidov! Keď vstúpil do domu, slepci pristúpili k nemu a Ježiš sa ich spýtal: Veríte, že to môžem urobiť? Odpovedali mu: Áno, Pane. Nato sa dotkol ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery. Oči sa im otvorili a Ježiš ich prísne varoval: Dbajte o to, aby sa to nikto nedozvedel. Oni však vyšli a rozniesli chýr o ňom po celom kraji.“ (Mat 9,27-31) Pri porovnávaní týchto dvoch príbehov si možno všimnete niekoľko zhôd. Slepci volajú: „Zmiluj sa nad nami, Syn Dávidov!“ Skôr ako Ježiš splní ich túžbu, spýta sa ich, čo si prajú… No zaujal ma jeden rozdiel. V 9. kapitole čítame, že slepci po svojom uzdravení idú medzi ľudí a všade rozprávajú o tom, čo pre nich Ježiš urobil. Vlastne mu robia reklamu, aj keď on ich dôrazne žiadal, aby o svojom uzdravení mlčali.
V dnešnom príbehu slepci po uzdravení od Ježiša neodchádzajú, ale idú za ním. Keď som si všimol tento rozdiel, zaujal ma ešte jeden detail. Tí dvaja, čo sa rozhodli ísť za Ježišom, vložili do svojej prosby jedno zásadné slovo. Volali: „Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ Všimli ste si? Pre všetkých štyroch slepcov je Ježiš Syn Dávidov. Ale pre jeho dvoch nových učeníkov bol Pánom ešte skôr, ako ich uzdravil. Uvažoval som o tom, že u týchto dvoch nevidiacich mužov vyvolal túžbu po uzdravení zvláštny motív. Uverili, že Ježiš je ich Spasiteľ, a „videli“ v ňom svojho Pána. Chceli ísť za ním, ale bránila im v tom slepota. Okolo nich boli mnohí, ktorí mali zrak v poriadku. Na vlastné oči videli veľa Ježišových zázrakov. Napriek tomu v ňom nevideli svojho Pána. Keď šiel so zástupom okolo, nechali ho prejsť bez toho, aby volali: „Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ Boli tak blízko spasenia, a predsa oň prišli, na rozdiel od dvoch slepcov, lebo ich oči a uši neboli zamerané na spasenie.

Pane, aj moje oči často hľadia na zbytočné a pominuteľné veci. Nauč ma viac sa pozerať na Teba, ako na pominuteľné veci tohto sveta. Vďaka za príklad týchto slepcov. Prosím, zbav ma mojej slepoty, aby som mohol ísť za Tebou.