On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným. A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení. Skutky 4,11.12

Je ťažké čo i len si predstaviť hĺbku Božej lásky k nám. Boh nás natoľko miloval, že poslal svojho JEDNÉHO Syna, Ježiša, aby prišiel na túto zem a zomrel na kríži preto, aby sme mohli mať večný život s Ním! Takýto druh lásky je pre nás nepochopiteľný! Ježiš žil život bez hriechu – každá jeho myšlienka, skutok a konanie, to všetko bolo prejavom jeho hlbokej a stálej lásky k ľudstvu. Obetoval sa, daroval, dával – a nikdy za to nič nežiadal. Uzdravoval chorých, potešoval zlomené srdcia a dával nádej beznádejným. Bol láskavý a milosrdný aj k tým, ktorí na neho klamali, zaobchádzali s ním zle a zradili ho. Jeho úprimná túžba bola, aby NIKTO nezahynul a neprišiel o večnosť. Ničím si nezaslúžil, aby sa s ním zaobchádzalo ako so zločincom, ktorý bol nemilosrdne bitý, zosmiešňovaný davom a posmievaný aj vtedy, keď visel na kríži. Ježiš mohol kedykoľvek zmeniť svoje rozhodnutie i celú situáciu, ale vybral si nás! Dobrovoľne prijal smrť ako odplatu za hriech ľudstva, aby mohol každý z nás žiť spolu s Ním večne! Tak veľmi nás miloval! Keď ho mŕtveho položili do hrobky, jeho nepriatelia si mysleli, že zvíťazili! Ale víťazstvo patrí Ježišovi, ktorý vstal z mŕtvych! Ani smrť ho nemohla zadržať v hrobe! Náš Spasiteľ žije a práve preto, že žije, máme s ním večný život aj my!
„V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti.“ (Efezanom 1,7)