Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zbadali, stŕpli od údivu a jeho matka mu povedala: Dieťa moje, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali. On im odpovedal: Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi? Evanjelium podľa Lukáša 2,46-49
Vo veku dvanásť rokov vstúpil židovský chlapec do sveta dospelých. Stal sa „synom zákona“ (neskôr sa začalo hovoriť o bar micva – „syn prikázaní“). Po absolvovaní svojho bar micva sa židovský mladý muž stal morálne zodpovedným za svoje činy a mohol sa zúčastňovať verejných bohoslužieb.
V predošlom texte sme čítali, že Ježiš putuje s rodičmi do Jeruzalema na tento obrad. V deji však nastáva nečakaný zvrat – rodičia odchádzajú z Jeruzalema bez Ježiša. Po troch dňoch sa musia vrátiť, aby hľadali svojho „strateného“ syna.
Ježiš sa však nestratil. Naopak. Na tejto ceste našiel svoj skutočný „domov“. Chrámové obrady, ktoré mal možnosť prvýkrát sledovať, mu umožnili pochopiť jeho životné poslanie. Kniha Túžba vekov poznamenáva, že deň čo deň jasnejšie chápal zmysel chrámových bohoslužieb, najmä prostredníctvom obete veľkonočného baránka. „Zdalo sa mu, že každý úkon súvisí s jeho životom. Prebúdzali sa v ňom nové pohnútky. V tichom sústredení akoby skúmal významný problém. Spasiteľovi sa odhaľovalo tajomstvo jeho poslania.“ (TV 45; DA 78)
Mária a Jozef medzitým prepadli panike. Nikto nie je rád, keď sa mu stratí dieťa. Strata zasľúbeného Spasiteľa musela pre nich znamenať poriadny šok.
Keď svojho syna konečne našli, najavo vyšli dve veci. Po prvé, Ježiš sa jemne zrieka Jozefa ako svojho otca. Keď mu Mária hovorí: „Tvoj otec…,“ Ježiš jej odpovedá: „Celý čas som bol tam, kde sa hovorilo o veciach môjho Otca.“ Tým naznačil, že pochopil svoje poslanie. Už vie, že je Božím Synom. Druhá vec, ktorá stojí za povšimnutie, je úžas, aký prejavujú poprední učitelia celého národa, keď im tento mladý muž kladie zvedavé otázky o zmysle chrámovej bohoslužby a zároveň im dáva hlboké odpovede.
Božské vnuknutie zahrnulo týchto niekoľko veršov do príbehu Kristovho života. Predstavujú totiž zvrat. Ježiš rozpoznal, kto je a aké je jeho životné poslanie ako obetovaného Božieho Baránka. Týmto poznaním však nespyšnel a nezačal si domýšľať. S Máriou a Jozefom sa „vrátil, prišiel do Nazareta a bol im poslušný“. (Luk 2,51)
