Keď to Ježiš počul, odišiel na lodi a utiahol sa do ústrania na osamelé miesto. Zástupy sa o tom dopočuli a z miest išli pešo za ním. Mat 14,13

Odvtedy, čo zomrel môj kamarát, s ktorým som študoval na priemyslovke, prešlo niekoľko rokov. Bol len trocha starší ako Ján Krstiteľ, keď ho dal Herodes popraviť. Kamarát zomrel na infarkt. Vtedy nezomieralo na túto chorobu mnoho ľudí v jeho veku.
Pre všetkých to bol šok. Radim nikdy nehovoril o tom, že má problémy so srdcom. S jeho smrťou som sa vyrovnával veľmi ťažko. Bol to fajn chlap. Žil poctivo. Prečo musel tak náhle zomrieť? Prečo radšej nezomrel niekto, kto si opitý sadol za volant napriek tomu, že mu už vzali vodičský preukaz? Zrejme poznáte podobné otázky. Človeku prichádzajú na myseľ, keď sa dozvie o smrti blízkeho človeka. Aj Krista bolestne zasiahla smrť jeho bratranca Jána Krstiteľa. „Keď to Ježiš počul, odišiel na lodi a utiahol sa do ústrania na osamelé miesto. Zástupy sa o tom dopočuli a z miest išli pešo za ním.“ (Mat 14,13) Z tohto textu je zrejmé, že Ježiš mal s Jánom Krstiteľom veľmi blízky vzťah. Keď sa dozvedel o jeho smrti, potreboval byť sám. Odplával na lodi na opustené miesto, aby mohol chvíľu spomínať na svojho priateľa, ktorý ho nedávno pokrstil.
O vzťahu medzi Jánom a Ježišom podáva Lukáš zaujímavú správu: „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý. I zvolala hlasno: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Luk 1,39-43) Dnes sa veľa hovorí o prenatálnom vývoji dieťaťa. Lekár Lukáš zaznamenal, že Ján Krstiteľ ešte v brušku svojej mamy zareagoval na pozdrav Márie, ktorá už bola tehotná. To je zaujímavá správa. Medzi nimi muselo byť silné puto. Preto nás neprekvapuje Ježišov zármutok.
V súvislosti s tým by sme nemali zabudnúť na Ježišove slová: „To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás miloval ja. Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie, aby vaše ovocie zostávalo, a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“ (Ján 15,12-16) Ježišovi nebolo jedno, čo sa stalo Jánovi Krstiteľovi. Ani my mu nie sme ľahostajní. Keď sa nám deje krivda, trpíme bezprávie, sme chorí alebo dokonca zomierame pre svoju vernosť Bohu, Ježiš je rovnako smutný, ako bol vtedy, keď sa dozvedel o smrti svojho priateľa.

Pane, som rád, že aj Ty cítiš zármutok, keď niekto trpí. Asi by som nevedel dôverovať Spasiteľovi, ktorého by sa nedotkla strata priateľa.